Detettivu Crazy. Detettivu divertente. СтаВл Зосимов Премудрословски

voce interna.

      – Allora ùn ci hè soldi? Chì andaraghju in?

      – È voi, per favori di u to amatu, rubate, da quì, da quellu omu facciata grassa chì si pusò in un jeep neru.

      – Sua, ella li batte a faccia. È micca suppostu, sò un pent?!

      E mentre Harutun hà cunsultatu cù a so voce interna, Klop, avendu datu i so dati, hà modestamente sguassatu mentre era seduta in una scimmia.

      – Eh bum, bon fart! – hà scusatu u servitore. Ottila s’inchiurò è apre i so ochji ingombrati. Trascinò a bocca è, sentendu una sciacca in bocca, pruvò à cullà a so saliva cù a so lingua, ma ùn ci era micca abbastanza umidità in bocca è ellu dumandò una toilette.

      – Collega, puderaghju aduprà u toilette?

      «Hè pussibule,» l’anziani rispondenu di bona manera, «ma se la lavate.»

      – Perchè? – Ottila era indignante, – Sò un detenu, ma avete una signora di pulizia in u vostru statu è hà bisognu à lavà u pianu.

      – Ùn duverebbe micca esse obligatu à lavà i dolnyak dopu una tale persona senza tarra. Beh, allora, cumu?

      – Ùn lavaraghju micca un puntu! – In generale Bedbug hà dettu categuricamente.

      – Allora poi merda in i pantaloni. È s’ellu qualcosa chjappà u pianu, allora fagotate u compartimentu sanu.

      – Hè contru a legge; mi devi furnisce mi toilette è un telefunu.

      – E quale altra cosa devo? Ahh? – ghjunghjì u sargu.

      Ottila ùn hà dettu nunda. E dopu avè avutu a voglia di crescenu, era tuttu d’accordu. D’altronde, nimu vede.

      – Bon, sò d’accordu.

      – Va bene. u sergente s’hè rallegratu è guidatu Klop à u lavu. – un ragru, pòlvara quì, sottu u lavandone. È per u tecnicu chì uttene. A crisa, hahaha.

      – E induve hè u bucket è u toilet paper?

      – Rincella u rag in u lavamanu, è asciugate u culo cù u to ditte. – u sergente era sbagliatu.

      – Cumu hè? – sorpresa Klop.

      – Cumu amparà, basalmente aghju carta sabbia, possu offre, è cù un paperu chjaru avemu assai stress. A crisa di u paese. D’altronde, simu impiegati statali.

      Ottila si fece acre nantu à a so faccia è, pigliandu u fogliu prupostu, hè andatu in toilette. Si sentì un forte girottu, Pent si ne vultò è surtì, chiudendu u postu. È Ottila si rilassò, circò tra i ghjambi è arrugò u visu. Micca solu u feritu di l’occhi acri, ma tutti i pantaloni di l’esternu sò stati arruinati cù un culore chjucu, bruttu, smelly drysnyak. Ùn ci era una questione di a toilette. Ancu gocce di diarrea scapparu à u muru.

      Incefalopatu si ne stava davanti à a colonna è, videndu u sergente chì avia lasciatu u postu, currì subitu à ellu.

      – Saluta! apchi», hà flatatu.

      – Chì, stai aspettendu un nipote? Penth ha dumandatu sarcasticamente.

      – Chì nipote? Apchi, – stupidu Arutun Karapetovich.

      – Chì site custruite grime per mè quì? O hè u so còmplice? Chì duvete pianificà, travagliadori invitati?

      – Quale? Apchi», Harutun era spaventatu.

      – Chì site custruendu un stupidu? A vostra amicizia hè vuluta federale. Sì cun ellu

      – Ah? apchi, – scuzzulò i scalci cù un Incefalopatu. – Innò. Ùn l’avemu mai cunnisciutu. A prima volta chì vecu.

      – E cosa ci stavate bollendu per ellu? Stazzà, ziu. – Di colpu, u sergente abbuffò. Harutun si ne vultò. – Hè aduttatu per voi, quant’è u vostru, è voi?

      – Ah, apchi, u cunnoscu ma hè male, ma solu grazia à a so moglia.

      – Cosa? – Pent hà risuutu.

      – Dormu cù a so moglia! – cunfirmò Harutun. U sergente hà rinnuvatu è andò à sparà documenti pè a biera.

      – È quandu sarà liberatu? – eco in u lobby.

      – Cumu hè u toilette in casa è hà da vene a risposta. Dunque per trè ghjorni aghju u dirittu di cazallu.

      – Puderaghju aiutà? – suggerì Harutun à tuttu u lobby.

      – Lava i toilette?

      – Iè, per esse liberatu più prestu.

      – No, ùn ci vole micca.

      Harutun tristemente sbarrazzò u capu: Mdaa… ellu s’hè ghjuntu è ùn ci hè soldi è Klop hè calatu.

      – Avete soldi? – qualchissia murmurò subitu in l’auriculare à a corporale. Ellu si strinciò cù tuttu u corpu è si girottu. Dietro ellu stava un insinu grassu in un uniforme di pulizza è masticava un hamburger duru.

      – Rete.

      – Perchè? Om yum yum.

      – È soldi, apchi, – Harutun s’hè cunfunditu in i pinsamenti è, allungendu u so indice, cercandu studienti, hà puntatu versu a porta di u postu di a polizia. – È i soldi da mè, apchi, chef, ci sò, in la scimia di Klop.

      – Chì bug? Hè chì hè un nickname?

      – No, u so nome, apchi, era incarceratu finu à chì a so identità hè stata verificata.

      – Ahhh! Om yum yum., Andemu dunque, pigliare i soldi da ellu, cume à voi stessu, è ci dassi.

      – Ahhh. Hà, apchi, una carta.

      – Scusate. – E u polizia si ritirò in u fondu di u cortu.

      Una settimana dopu, Bedbug hè stata liberata da a 78a stazione di polizia. Questa era a quinta filiera in una fila, cuminciendu da a polizia di stazioni è in ogni locu chì lavò i bagni. Nimu davanti à ellu avia accunsentutu cù questu. E ha avutu a lavà a terra annuale.

      Harutun era stancu di l’aspittà à a stazione per una settimana, era l’estiu bè. Hà cuntattatu u gopot lucale è a casa senza casa. I so panni si trasfurmonu in un ragù pianu. U so visu gonfiatu da u «ghjacciu» – un agente di pulizia per i bichjeri d’etanol ubriacati da quelli senza casa è simili – diventatu rossu cum’è un culo di un chimpanze. I so ochji eranu chjinati di lacrime, micca solu da u dulore, ma ancu da una terribili fustigazione. Era assittatu à u passaghju di a stazione di metro di Mosca. U so cappellu era stesu à luntanu è si pusò à u pianu. Un si pudia vede un dime in ella: una, cinque è deci monete. S’assettò nantu à i so ghjinochji è suspinò pocu. Fingali ùn mancanu micca lacrime.

      – Harutun? Ottila gridò: «Chì ci hè di voi?»

      – Ah? Apchi, – u capuralle hà alzatu l’ochji lentamente.

      – Suscitate, site stà quì? – U bug s’hè ghjuntu è alzò u cappellu.

      – Ùn toccu micca, apchi. – Harutun urlava istericu è piglia un cappellu. Qualchita cosa saltava nantu à u pavimentu di marmu è sonò. U sonu era intesu da e persone senza casa chì stavanu vicinu. Sembravanu decenti è più ghjovani.

      – Hey kid, bè, sbanditi u disgraziatu. – gridò unu di elli

      – Ùn ci fate micca di guadagnà pane, schmuck. – scantatu u secondu.

      – Vali, Vali. – sustenutu u terzu, – mentre viva.

      – Mi dici i giovani? – u detective lucale General Klop hà apertu i so ochji cù sorpresa.

      – Ah?