Detettivu Crazy. Detettivu divertente. СтаВл Зосимов Премудрословски

vogliu micca. Duverebbe messu in u mo piattu. Chì tippu di manghjà? Pigliate è lascia à i zitelli à manghjà. Ùn dicete micca solu ciò chì aghju manghjatu. È dopu si disprezzanu.

      – Hè vera, sì avete una puttana da a bocca. Avete bisognu di spazzolà i vostri denti quandu avete puliti l’ultimu centu anni fà? – a moglia hà cullatu i piatti da u tavulinu è andò in a mità residenziale di a capanna.

      – Calma, donna! Chì capisci in l’odori? Vale, – aghju scacciatu a manga cun sfracellate è gocce da u tavulu. – Chì vulia dì. Eh?.. Dunque, appruntate à andà à Petru.

      – Perchè?

      – Oh, cullega, avemu una nova impresa seria. Primu è ultimu!

      – Seremu trasferiti à San Petruburgu? – Harutun si ne tirava i capelli da a so narice, era felice è si batte un bastone.

      – No, pigliate più frescu. Circhendu una materia seria, è ùn ne ne poke intornu à i capeddi, à a ricerca di pollastri è toru persi. È dopu, quandu u truvamu, saramu trasmessi più altu…

      – Induva hè in celu?

      – Mudelo, ùn ci hè micca cità in u celu, À l’America.

      – E chì averemu da circà? Cosa ci hè da truvà per mandassi in America?

      – Cerchemu u nasu…

      – Quale nasu? – Harutun ùn hà capitu.

      Ottila si ne acchianò à u tavulinu è si ne andò à l’altra parte, più vicinu à u Corporal. S’assettò è hà tracciatu i peri, si chjachjavanu cun elli.

      – Nè, in pocu.. – hà cuminciatu à meza voce.

      – E cosa, in un sussurru allora?

      – Nerd, cumpetizione. Questu casu pò esse purtatu da i Fed.

      – Ahhh! Aghju realizatu u cartuccia.

      – Allora allora, a manica. Eh, cool! Sò «un cartuccia», è sì un «manica». È u cartuccia hè messu in a manica. Hahaha Hè divertente

      – Innò. Mettenu una bala in u cartuccia.

      – Chì, intelligente? È sapete chì in u nostru paese tutti sò intelligenti – poveri è poveri. Vulete fà una sfarenza? Allora ascolta, ùn ti spieghere micca duie volte. Un locu santu ùn hè mai viotu. È u to locu, micca solu u Santu.. Sapete quanti disoccupati in u nostru paese volenu fodassi per piglià u vostru postu liberu?

      Harutun hà scuzzulatu l’ochji di paura è sparghje lacrime di senilità.

      – Scusate, ùn ci hè inseritu una cartulina, ma micca un proiettile ma una cartuccia.

      – Ben, allora sentite, quantu, vi spiegherà micca: Eeee… l’avete lettu Gogol?

      – Beva un magnate.

      – Mi stai muzzulendu?

      – Era l’umore. Aghju vistu i filmi cù a so participazione.

      – Hè bè. Avete vistu un filmu nantu à NOS?

      – À quale nasu?

      – Bon, micca per u vostru? … – Ottila saltò da u tavulinu, – Umore ancu di novu?

      – Mnn, iè! – u vechju si alzò à l’attenzione. Ottila si mirò in u caprettu di u corpu è, cù l’occhi ingombranti, alzò a testa, arrimendu a testa à a punta è vide solu un plexu addurmintatu.

      – Siate cazzo!! urliò. U corporale si pusò in una pusizione di partenza.

      – Mi ricordu. U cartuccia… eccu induve l’omu hà persu u nasu…

      – Ricordati?

      – Hè vera!!

      – Allora l’avemu da circà. Iddu stessu … – È Ottila fece cascà un dittu à u tettu. – m’hà dumandatu una meza ghjurnata. Ellu hà assai dumandatu chì mi stessi personalmente ripiglià sta materia. Per parlà, hà pigliatu u cuntrollu persunale.

      – Diu?

      – No, stolte, mariscale. Nuuu, u nostru diiu. Hà dettu chì ùn ci hè nimu chì vale … – Ottila hà saltatu finu à i ghjinochji, stendu sottumessu è hà pigliatu u cuntrollu di a situazione.

      – È cumu l’avemu da circà per ellu. Questa hè una storia?! D’altronde, sò morti.

      – Quale sò?

      – Ben, questi, i caratteri principali sò morti longu fà… è Gogol hè u tistimone principale, u stessu… bè, mortu.?! Questu ùn hè micca umorismu… Ahhh?

      – Mudè. – L’errore saltò da u ritornu di Incephalopath. – Cerchemu un munimentu nantu à un tavulinu di cobre chì hè statu arrubatu. Sia abitanti o cacciatori. Tuttu u listessu, un monumentu à NOSU, è forse… antichità.!?

      – È quale ferà stà quì?

      – Isolde è Izzy per u principale.

      – Hè sempre chjucu?

      – Nunda di picculu, aghju digià cunnisciutu una donna in i so anni.

      – Per quessa, ùn hè micca necessariu assai di mente: mette, spazzà è andò…

      – Cumu sapè, cumu sapè…

      – No, patrone, puderia stà, u mo core hè debule…

      – Nunda, quì in San Petesburgo respirate gasi è facilità.

      Harutun vole ancu dì qualcosa per stà cù a moglia di Klop, ma si fece penserà è fighjò a cuda scallata nantu à u ghjinochju è cù u polzu appressu l’insectu à u materiale di u so pantaloni.

      – Chì vuleva sbattà? – sarcasticamente, stuzzicando l’ochji, dumandò Ottila.

      – Ùn aghju micca soldi o medicina.

      – Ben, questu hè solvable. Tuttu u pagamentu di u budget. Si trova u nasu.

      – E se ùn a truvamu?

      – E se no truvamu, allora tutti i costi seranu dedotti… da voi.

      – Cumu?

      – È cusì. Sè ancu dumande stupidu, pudete perde u vostru travagliu. Avete?

      – Hè vera, capitu. Quandu andemu?

      – Domanda stupida. Duvemu esse quì. Andemu avà!

      – È chì hè cusì prestu? Ùn aghju micca imballatu a mo valigia?

      – Ci vole à manteneu sempre pronta. Sapete induve ricevete un travagliu… Per via, a listessa cosa…

      – Cosa?

      – Ùn aghju micca imballatu a mo valisa. Iè, ùn avemu micca bisognu di elli. A l’arrivu, comprate ciò chì avete bisognu. Aghju una carta bancaria.

      – È s’ellu ùn ci hè abbastanza soldi?

      – Ellu tirarà. – è di novu u polizia di u distrittu chjucò un dito à u tettu è in u stile pigguinu hà saltatu, cù l’aiutu di una somma, nantu à u tavulinu, agitendu un pede davanti à u nasu di u cullega. S’hè andatu pè i pedi è traversò u tavulinu à pedi in a direzzione da Arutun à a so catedra. Lacrimi è dirigutu à l’uscita.

      – Chì stai pusatu? andemu! – è ondulò a so manu, – è, cume a longu di San Petruburgu, sbarcò a Terra…

      Lasciavanu u corpu forte, lascendu solu una nota in gesso nantu à a porta:

      «Ùn vi preoccupate. Abbandunamu un incarcu urgente à San Petruburgu. Ti stai in locu di Incephalate è Izya – invece di mè.. Me!»

      È