Detettivu Crazy. Detettivu divertente. СтаВл Зосимов Премудрословски

lasciassi cavalcà. Sustituìmu. È micca una parolla nantu à a cuntinuazione di u babbu. Avete?

      – Naturalmente, mamma, capiscu… È pigliemu u porcu da u capu, ah? suggerì.

      – Chì stai? Avemu da fà tuttu secondu a cartula è a ghjustizia.

      – È mi gridò in giustizia?

      – Hè u direttore. Ellu sà megliu. È ellu stessu serà ghjustificatu davanti à Diu.

      – Hè quellu chì si stà à u muru in l’uffiziu?

      – Quasi. Ci hè impiccatu Iron Felix, u so deputatu. Vale, andate à fà i vostri travagli.

      – aghju. Mamma, possu andà à caminà annantu à u fiume?

      – Vai, ma ricordate, cucciolo: affucà, ùn vultate micca in casa. Ti uccideraghju… Aiu?

      – Iè. – gridò Izzy è sparì daretu à a porta…

      3 APULAZ

      – No, patrone, puderia stà, u mo core hè debule…

      – Nunda, quì in San Petesburgo respirate gasi è facilità.

      Harutun vole ancu dì qualcosa per stà cù a moglia di Klop, ma si fece penserà è fighjò a cuda scallata nantu à u ghjinochju è cù u polzu appressu l’insectu à u materiale di u so pantaloni.

      – Chì vuleva sbattà? – sarcasticamente, stuzzicando l’ochji, dumandò Ottila.

      – Ùn aghju micca soldi o medicina.

      – Ben, questu hè solvable. Tuttu u pagamentu di u budget. Si trova u nasu.

      – E se ùn a truvamu?

      – E se no truvamu, allora tutti i costi seranu dedotti… da voi.

      – Cumu?

      – È cusì. Sè ancu dumande stupidu, pudete perde u vostru travagliu. Avete?

      – Hè vera, capitu. Quandu andemu?

      – Domanda stupida. Duvemu esse quì. Andemu avà!

      – È chì hè cusì prestu? Ùn aghju micca imballatu a mo valigia?

      – Ci vole à manteneu sempre pronta. Sapete induve ricevete un travagliu… Per via, a listessa cosa…

      – Cosa?

      – Ùn aghju micca imballatu a mo valisa. Iè, ùn avemu micca bisognu di elli. A l’arrivu, comprate ciò chì avete bisognu. Aghju una carta bancaria.

      – È s’ellu ùn ci hè abbastanza soldi?

      – Ellu tirarà. – è di novu u polizia di u distrittu chjucò un dito à u tettu è in u stile pigguinu hà saltatu, cù l’aiutu di una somma, nantu à u tavulinu, agitendu un pede davanti à u nasu di u cullega. S’hè andatu pè i pedi è traversò u tavulinu à pedi in a direzzione da Arutun à a so catedra. Lacrimi è dirigutu à l’uscita.

      – Perchè stai seduta? andemu! – è ondulò a so manu, – è, cume a longu di San Petruburgu, sbarcò a Terra…

      Lasciavanu u corpu forte, lascendu solu una nota in gesso nantu à a porta:

      «Ùn vi preoccupate. Abbandunamu un incarcu urgente à San Petruburgu. Ti stai in locu di Incephalate è Izya – invece di mè.. Me!»

      È in fondu hè l’aghjunzione in una altra scrittura:

      «Scusate, Pupsik, mi ne tornerete cum’è devu! Mentre a vostra Flea cammina. Aspetta mi è tornerai. Forse unu…»

      Izya hà lettu a nota è, scrivendu in u fogliu in a scrittura di u so babbu è Intsefalopat, u nascìu in a so tasca è sguassò l’iscrizione da a porta.

      – Mà, vechja caprina, tu ti riesci. – Aghju pigliatu u mo telefonu mobile è mandatu SMS à u mio babbu. Dopu entre in a casa è dà a nota à a so mamma. Idda si leghje e hà spazzatu a mani.

      Chì lasciassi cavalcà. Sustituìmu. È micca una parolla nantu à a cuntinuazione di u babbu. Avete?

      – Naturalmente, mamma, capiscu… È pigliemu u porcu da u capu, ah? suggerì.

      – Chì stai? Avemu da fà tuttu secondu a cartula è a ghjustizia.

      – È mi gridò in giustizia?

      – Hè u direttore. Ellu sà megliu. È ellu stessu serà ghjustificatu davanti à Diu.

      – Hè quellu chì si stà à u muru in l’uffiziu?

      – Quasi. Ci hè impiccatu Iron Felix, u so deputatu. Vale, andate à fà i vostri travagli.

      – aghju. Mamma, possu andà à caminà annantu à u fiume?

      – Vai, ma ricordate, cucciolo: affucà, ùn vultate micca in casa. Ti uccideraghju… Aiu?

      – Iè. – gridò Izzy è sparì daretu à a porta…

      – Uuh, – u cuntrollu, un urientale di qualchì agricultura colectiva letona, scuzzulò u capu, lasciandu i visitori. – Ùn ci hè micca cuscenza, hè ovvidu chì a faccia ùn hè micca russa, è l’uniforme di u generale tira nantu.

      – È ci hè una punizione amministrativa per ella.. – spiegò u sergente Golytko, un urigine di Lviv.

      – E eccu u mo passaportu, cù un scempiu, Harutun Karapetovich è li hà purtatu una penta. – Russu. Sò Russu, u mo!

      – Cum’è mè, – hà aghjustatu un piattu

      – È eiu. – sbulicendu i so ochji, u controller hà aghjuntu.

      – Beh, tu stà bè. – U passaportu di a foglie hà pronunziatu u pente, – ancu per un secunnu, – guardatu da u fronte, – sì un artista? – ind’è l’ochji multi-culore, dopu chì ellu hà ridottu u so studiu à l’orechje, – o zufile?

      L’ochji di Ottila cacciavanu e si ne nevigliava cum’ellu ciucciu, fighjendu Intsefalopat. U corpu si rossu.

      – Ben, stitch, cun quale ti deposite l’allevu, o in a cultura di a casa? – l’attendente hà purtatu u passaportu à Harutun.

      – Chì tipu d’artistu sò? Ùn sò micca un assistente full-time di u paesi lucali di u Stream Sokolov, Regione di Leningrad.

      – Oh, ognunu, esce da quì. – suggerì u funziunariu.

      – Eccu u mo ID.

      – Corporal, dici? – u sergente hà scrianzatu a guancia è li mette una semente in bocca. – Eccu, sì liberu, è questu vi vene cun mè.

      – Chi significa, «vene cun mè»? – u lettu era indignatu. – Chjamate avà u mo capu? Hà fissatu u to cervellu…

      – Chjamate, chjamate quì, in u mo uffiziu, è in principiu vi testeraghju per una ricerca, forsi sì un terrorista cecen o avete scappatu da i vostri parenti. Vai, andemu. u servitore scrutolò è sempricimenti l’abbandunò: sia cù u fustu sia cù u barile, Ottil s’era incaricatu di un fucile d’assaltu in u servitu di guardia ferroviaria. stazione di treni. Ancefalopata u seguitò è ancu vulia andà à fucilà cù u so Ottila, cumu pareva Klop, immediatamente sparì daretu à a colonna è fintava micca di sapè Klop.

      – Harutun, chjama l’Isulde, lascia che ellu porti i documenti! – gridò Klop.

      «È più veloce», hà aghjustatu u sergente, «altrimenti ùn stà cun noi per assai tempu.»

      – È quandu sarà liberatu? dumandò Harutun.

      – Cumu stabilisce una persona…

      – Trè ghjorni? –