Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

stručná, ale účinná analýza,“ komentoval jeho slová Azakis.

      â€žTeraz vÅ¡ak,“ povedal plukovník vážnym a hlbokým hlasom, „myslím, že nastal čas, aby sme o blížiacej sa katastrofe upovedomili celú planétu.“

      â€žA ako to chceÅ¡ urobiÅ¥?“ opýtala sa Elisa zo svojho kresielka. „Zdvihneme telefón, zavoláme amerického prezidenta a povieme mu: „Dobrý deň, pán prezident, viete, stretli sme dvoch mimozemÅ¡Å¥anov a tí nám povedali, že o niekoľko dní priletí jedna planéta, ktorá nás úplne zmetie zo sveta?“

      â€žNuž, pokiaľ by sme to urobili takto, zistili by si odkiaľ voláme, priÅ¡li by si po nás a dali by nás zavrieÅ¥ do blázinca. Minimálne do blázinca,“ odvetil Jack s úsmevom.

      â€žNemáte nejaký globálny komunikačný systém, podobný naÅ¡ej Sieti?“ opýtal sa zvedavý Petri plukovníka.

      â€žSieÅ¥? Čo tým myslíš?“

      â€žJe to systém vÅ¡eobecného vzájomného prepojenia, ktorý dokáže uložiÅ¥ do pamäti a distribuovaÅ¥ Poznanie na planetárnej úrovni. Máme k nej prístup úplne vÅ¡etci, samozrejme, každý má určenú vlastnú úroveň prístupu, a pripájame sa k nej prostredníctvom neurálneho systému N^COM, ktorý nám už pri narodení transplantujú priamo do mozgu.“

      â€žÃšÅ¾asné,“ zvolala ohromená Elisa a pokračovala: „V skutočnosti, aj my máme podobný systém. Voláme ho internet, ale, samozrejme, nie sme na vaÅ¡ej úrovni.“

      â€žA nedal by sa ten váš „internet“ použiÅ¥ na odoslanie správy do vÅ¡etkých miest planéty?“ opýtal sa zvedavo Petri.

      â€žNo, nie je to také jednoduché,“ odvetila Elisa. „Mohli by sme zadaÅ¥ informácie do systému, poslaÅ¥ správy skupinám osôb, možno aj nejaké video, a snažiÅ¥ sa rozoslaÅ¥ ich čo najskôr, ale nemyslím, že by tomu niekto veril a určite by sa informácia nedostala ku vÅ¡etkým.“ Niekoľko sekúnd rozmýšľala a potom dodala: „Myslím, že jediným vhodným prostriedkom je stará dobrá televízia.“

      â€žTelevízia?“ opýtal sa Azakis. Potom, obrátiac sa k Petrimu, povedal: „Nebude to náhodou ten systém, čo sme použili na získanie snímok a filmov pri ceste sem?“

      â€žMyslím, že je to práve to, Zak“ a s týmito slovami sa pustil do manipulovania s ovládačmi na centrálnom pulte. Po niekoľkých sekundách sa na obrovskej obrazovke zjavili niektoré predtým zaznamenané sekvencie. „Hovoríte o tomto?“

      Rýchlo za sebou sa zjavovali rôzne filmy: reklamy, televízne noviny, futbalové zápasy, dokonca aj jeden starý film s Humphreym Bogartom.

      â€žTo je predsa Casablanca,“ zvolala očarená Elisa. „Kde ste to vÅ¡etko naÅ¡li?“

      â€žVaÅ¡e vysielanie sa šíri aj do vesmíru,“ odpovedal pokojne Petri. „Museli sme troÅ¡ku upraviÅ¥ náš systém prijímačov, ale nakoniec sme tie signály zachytili.“

      â€žA vďaka nim,“ dodal Azakis, „sme sa dokázali naučiÅ¥ váš jazyk.“

      â€žA dokonca aj ten straÅ¡ne komplikovaný,“ poznamenal smutne Petri. „Skoro som sa zbláznil z tých obrázkov.“

      â€žV každom prípade,“ preruÅ¡il ich plukovník, „je to práve to, o čom sme hovorili, ale ani o tomto nie som presvedčený, že by to bolo to najlepÅ¡ie rieÅ¡enie.“

      â€žPrepáč, Jack“ zasiahla Elisa, nemyslíš, že je načase upozorniÅ¥, predovÅ¡etkým, tvojich nadriadených v ELSAD? Nakoniec, ak som nepochopila nesprávne, na čele tejto organizácie je predsa práve prezident Spojených Å¡tátov, nie?“

      â€žA ty odkiaľ vieÅ¡ takéto veci?“ namietol prekvapený plukovník.

      â€žAk ja mám svoje zdroje,“ povedala Elisa naoko dôležito, a zasmiala sa. Prameň vlasov jej padal na pravé líce.

      â€žAj u vás sú ženy takéto?“ opýtal sa Jack dvoch mimozemÅ¡Å¥anov, ktorí scénu sledovali s prekvapeným výrazom na tvári.

      â€žÅ½eny sú rovnaké v celom vesmíre, kamarát,“ odpovedal s úsmevom Azakis.

      â€žNuž,“ pokračoval plukovník po krátkom odbočení, „myslím, že máš pravdu. Takúto závažnú a znepokojujúcu novinu by mala oznámiÅ¥ seriózna a dôveryhodná inÅ¡titúcia. TroÅ¡ku sa obávam externých infiltrácií, do ktorých bol zapletený aj generál Campbell a tí dvaja, ktorí nás napadli. V skutočnosti bol mojím priamym nadriadeným práve generál, ale vyzerá to tak, že bol iba úplne skorumpovaným zradcom.“

      â€žTakže to vyzerá tak, že nakoniec budeme musieÅ¥ zavolaÅ¥, ako sme hovorili na začiatku, vÅ¡ak?“ ozvala sa doktorka.

      â€žMožno sa to zdá absurdné, ale zrejme je to jediné rieÅ¡enie.“

      New York – Ostrov Manhattan

      V luxusnej kancelárii na tridsiatom deviatom poschodí impozantného mrakodrapu postaveného medzi 5th Avenue

       a 59th Street na Manhattane v New Yorku, stál pred jedným z piatich veľkých okien, ktoré ho oddeľovalo od vonkajÅ¡ieho prostredia, nie veľmi vysoký, elegantný a starostlivo upravený pán. Mal oblečený tmavosivý oblek, určite taliansky, a výraznú červenú kravatu. Vlasy mal starostlivo učesané dozadu. Jeho čierne a hlboké oči si premeriavali priestor za sklom v smere Central Parku, ktorý začínal prakticky pod jeho nohami a rozprestieral sa na ploche v dĺžke Å¡tyroch kilometrov a v šírke približne osemsto metrov, a predstavoval vzácnu zelenú plochu, zdroj kyslíka a zábavy pre takmer dva milióny obyvateľov ostrova.

      â€žMôžem, pán senátor?“ opýtal sa pleÅ¡atý chlapík s nevýraznou tvárou, kým klopal na vstupné dvere z tmavého lakovaného dreva. Vedľa dverí bola vyleÅ¡tená platnička, na ktorej bolo čiernymi písmenami napísané: „Senátor Jonathan Preston”.

      â€žÄŒo je?“ odpovedal chlap pri okne a ani sa neobzrel.

      â€žMám pre vás Å¡ifrovanú videokomunikáciu.“

      â€žDobre, prevezmem si to tu. Zatvorte dvere, keď budete odchádzaÅ¥.“

      Muž sa pomaly pohol k elegantnému písaciemu stolu a sadol si do čierneho mäkkého koženého kresla. Automatickým gestom si upravil uzol kravaty, vsunul si slúchadlo do pravého ucha a stlačil malé sivé