Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

ukončení konverzácie zo strany senátora ostali traja vojaci chvíľu pozerať na monitor, na ktorom sa zobrazovali abstraktné farebné výjavy.

      â€žA teraz? Čo budeme robiÅ¥?“ opýtal sa vysoký a chudý, čím preruÅ¡il kolektívnu hypnózu pozerania na monitor.

      â€žJa by som jeden nápad mal,“ odpovedal ten tlsÅ¥och. „Už sme dlho nemali nič pod zub a ja vidím vÅ¡ade okolo seba poletovaÅ¥ hamburgery.“

      â€žKde chceÅ¡ nájsÅ¥ teraz hamburger?“

      â€žNemám ani poňatia, ale ak niečo ihneď nezjem, odpadnem.“

      â€žChudáčik, teraz odpadne,“ komentoval to ten chudý. Potom zmenil tón reči: „So vÅ¡etkými zásobami, ktoré máš na bokoch, by si mohol ostaÅ¥ bez jedla aj mesiac!“

      â€žTeraz už dosÅ¥ s tými blbosÅ¥ami! Obaja!“ zvolal namrzený generál. „Musíme pripraviÅ¥ akčný plán.“

      â€žAle ja s prázdnym žalúdkom nemôžem rozmýšľaÅ¥,“ povedal odovzdane tlsÅ¥och.

      â€žNo tak dobre,“ povedal Campbell zdvihnúc roky na znak toho, že sa vzdáva, „ideme sa najesÅ¥. Plán budeme Å¡tudovaÅ¥ pri stole, aj tak máme dosÅ¥ času, kým nedorazí senátor.“

      â€žTo je správna reč, pán generál,“ zvolal spokojne tlsÅ¥och. „Poznám miestečko, kde robia fantastickú dusenú baraninu so zemiakmi, mrkvou a hráškom, také chutnučké s curry omáčkou.“

      â€žNuž, musím povedaÅ¥, že po takomto podrobnom opise som aj ja trochu vyhladol,“ povedal chudý a pošúchal si ruky.

      â€žNo dobre, presvedčili ste ma,“ ozval sa generál a zdvihol sa zo stoličky. „Ideme, ale snažme sa, aby nás nikto nevidel. Aj keď nás eÅ¡te určite neodhalili, v každom prípade som uÅ¡iel z väzenia.“

      â€žA my dvaja nie?“ ozval sa chudý. „UÅ¡li sme z tábora a určite nás vÅ¡ade hľadajú. V každom prípade, zatiaľ sa na to vykaÅ¡lime.“

      Po niekoľkých minútach sa auto s troma osobami hnalo po poloprázdnych cestách mesta a pri jazde vírilo kúdoly jemného prachu.

      â€žUž sme tu, tamto to je,“ zvolal tučný, ktorý sedel na zadnom sedadle. „Je trochu neskoro, ale poznám majiteľa. Nebude nám robiÅ¥ žiadne problémy.“

      Chudý, ktorý bol za volantom, hľadal nejaké zastrčené miesto na zaparkovanie. PreÅ¡iel do vedľajÅ¡ej uličky a vopchal sa pod chatrnú strieÅ¡ku opusteného domu. Rýchlo vystúpil z auta a podozrivo sa obzeral okolo seba. Nevidel nikoho.“

      ObiÅ¡iel auto, otvoril dvere spolujazdca a povedal: „VÅ¡etko v poriadku, generál. Môžeme ísÅ¥.“

      Ak tlsÅ¥och vystúpil z auta a rýchlym krokom zamieril k hlavnému vchodu reÅ¡taurácie. Skúsil kľučku, ale bolo zamknuté. Dvere boli zatvorené, ale vnútri sa eÅ¡te svietilo. Skúsil nazrieÅ¥ dovnútra cez sklo, ale pre hustý farebný záves nevidel nič. Nestrácal čas, začal energicky búchaÅ¥ na dvere a neprestal, kým neuvidel, že spoza závesu nakukol chlapík s čiernymi kučeravými vlasmi.

      â€žKto dočerta....,“ začal chlapík nazlostene, ale keď rozpoznal svojho tučného priateľa, radÅ¡ej vetu nedokončil a otvoril dvere.

      â€žAh, to si ty. Čo tu robíš v tomto čase? A kto sú títo páni?“

      â€žHej, starý zlodejisko, ako sa máš? Títo dvaja sú moji kamaráti a vÅ¡etci traja sme hladní.“

      â€žAle už je zatvorené, kuchyňa je uprataná, už sme odchádzali.“

      â€žMyslím, že tento môj priateľ Å¥a presvedčí lepÅ¡ie ako ja,“ a zamával pred ním sto dolárovou bankovkou.

      â€žNuž, viete... musím povedaÅ¥, že viete presviedčaÅ¥,“ odpovedal chlapík, rýchlo zobral bankovku z tučnej ruky a vopchal ju do vrecka koÅ¡ele. „Nech sa páči ďalej,“ dodal, otvoril dvere dokorán a súčasne sa mierne uklonil. Traja sa rýchlo obzreli, či ich nikto nesleduje, a jeden po druhom vstúpili do dverí malej reÅ¡taurácie.

      ReÅ¡tauráciu tvorili dve miestnosti a nevyzerala veľmi honosne. Na zemi boli surové tmavé tehly. Vo väčšej miestnosti boli tri okrúhle stoly, z ktorých jeden stál na zoÅ¡liapanom a vyblednutom koberci. Okolo stolov boli vankúše, aj tieto boli dosÅ¥ opotrebované. V druhej miestnosti, naopak, bolo zariadenie v západnom Å¡týle a zdalo sa, že prostredie bolo „intímnejÅ¡ie.“ Steny zakrývali Å¥ažké závesy teplých farieb. Osvetlenie bolo tlmené a prostredie boli príjemnejÅ¡ie. Dva malé stoly už boli prestreté, pripravené pre zákazníkov na druhý deň. Na každom z nich bol tmavozelený obrus s rôznymi výšivkami, obrúsky rovnakej farby, taniere zo svetlej keramiky, vidličky vľavo a nože vpravo a, v strede, vysoká tmavožltá sviečka vo svietniku z čierneho kameňa.

      â€žMôžete ísÅ¥ tam?“ opýtal sa tlsÅ¥och, zatiaľ čo pravou rukou ukazoval na menÅ¡iu miestnosÅ¥.

      Bez toho, že by odpovedal, kučeravý chlapík voÅ¡iel do menÅ¡ej sály, spojil dva stoly, upravil stoličky a, po miernom úklone ich gestom pozval ďalej, povedal. „Nech sa páči ďalej, tu to budete maÅ¥ pohodlné.“

      VÅ¡etci traja sa usadili k stolu a tlsÅ¥och povedal: „Priprav nám tú tvoju Å¡pecialitu a dones nám tri pivá.“ Potom, bez toho, že mu dal čas na odpoveď, dodal: „A netvár sa, že pivo nemáš. Viem, že máš schovaných pár debničiek.“

      Generál počkal, kým majiteľ reÅ¡taurácie nezmizol v kuchyni, potom začal komentovaÅ¥ predchádzajúci rozhovor. „Senátor je človek, ktorý nerobí žiadne okolky. Musíme si naňho dávaÅ¥ veľký pozor. Ak by niečo náhodou nevyÅ¡lo, ten by ani chvíľu neváhal, aby najal niekoho iného, aby nás odpravil.“

      â€žTak to je dobré,“ odpovedal tlsÅ¥och, „zdá sa, že tu nás vÅ¡etci skutočne milujú, čo?“

      â€žSnažme sa robiÅ¥ svoju robotu čo najlepÅ¡ie a nestane sa nám nič zlé,“ komentoval to ten chudý, ktorý zatiaľ nepovedal ani slovo. Poznám dobre tie osoby, ak nebudeme robiÅ¥ problémy a splníme vÅ¡etko, čo sa od nás bude žiadaÅ¥, pôjde vÅ¡etko hladko a každý z nás dostane svoju odmenu.“

      â€žÃno, peknú guľku do stredu čela,“ poznamenal ten tlstý.

      â€žAle no tak, nekuvikaj ako zvyčajne. Doteraz vždy vÅ¡etko dopadlo dobre, nie?“

      â€žÃno, doteraz.“

      Medzitým