Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

      â€žPekná? Kto? O čom hovoríš?“ poponáhľal sa s odpoveďou Jack, pretože eÅ¡te vždy cítil ranu v rebrách.

      Azakis sa schuti rozosmial a potom gestom ruky pozval dvoch pozemÅ¡Å¥anov, aby sa ponúkli.

      â€žÄŒo to len je?“ mrmlala Elisa, kým úplne neelegantným spôsobom ovoniavala jedlá.

      â€žPečeň Nebir“, poponáhľal sa s vymenúvaním mimozemÅ¡Å¥an, „kotleta Hanuk a varené korienky Hermes, vÅ¡etko doplnené, povedzme, „energetickým“ nápojom.“

      V reÅ¡taurácii Masgouf to bolo niečo celkom iné,“ komentovala lakonicky Elisa. „Ale ja som hladná ako vlk a tak niečo predsa len ochutnám.“

      Uchytila kus kotlety rukami a bez veľkých problémov ju začala obhrýzaÅ¥ až do kosti. „Dúfam, že nás z toho nerozbolí brucho, vÅ¡ak, Zak? Ochutnaj ju aj ty, zlato. ChuÅ¥ je trochu zvláštna, ale nie je to zlé.“

      Plukovník, ktorý sa s údivom pozeral na Elisu, ktorá bez akýchkoľvek problémov ochutnávala vÅ¡etky tie zvláštne jedlá z tácky, iba zafrflal: „Nie, nie, ďakujem. Nie som hladný.“

      Jeho pozornosÅ¥, naopak, upútala zvláštnosÅ¥ tácky a nádob slúžiacich ako taniere. Chytil jednu nádobu jasnej červenej farby a pozoroval jej konzistenciu. Nádoba bola zvláštna a, čo bolo skutočne čudné, bola úplne studená. Bola chladnejÅ¡ia ako by si ju predstavoval, ale jedlo vnútri bolo horúce. Å pičkou ukazováka preÅ¡iel po celom povrchu. Bol neuveriteľne hladký, ale materiál nevyzeral ani ako kov ani ako plast. Na druhej strane, ako by mohla byÅ¥ nádoba z plastu? Plast používali na iné účely. Čo vÅ¡ak bolo skutočne čudné, napriek dokonalosti vonkajÅ¡ieho opracovania, povrch vôbec nič neodrážal. Tento čudesný materiál úplne pohlcoval svetlo. Priblížil sa uchom k hladkému povrchu a začal naň opatrne poklepávaÅ¥ prostredníkom. Napočudovanie, nádoba nevydávala žiadny zvuk. Bolo to, ako keby udieral na veľkú vatovú guľu.

      â€žZ čoho sú tieto zvláštne predmety?“ opýtal sa zvedavo. „A nádoby na jedlo? Vyzerajú vÅ¡etky z rovnakého materiálu.“

      Azakis, aj keď prekvapený čudnou otázkou, pristúpil aj on k tácke. Zobral do ruky druhú nádobu, táto bola svetlozelenej farby, a zdvihol ju až do výšky očí.

      V skutočnosti to nie je skutočný „materiál“ vo vaÅ¡om zmysle slova.“

      â€žAko to myslíš? Čo to znamená?“

      â€žÄŒo zvyčajne používate vy na odkladanie jedál, kvapalín alebo hocičoho?“

      â€žNuž, zvyčajne na prenos materiálov používame lepenkové alebo drevené Å¡katule. Na podávanie jedál kovové hrnce, keramické taniere a sklenené poháre, zatiaľ čo na prepravu a konzervovanie potravín a nápojov vÅ¡eobecne plastové nádoby najrôznejších foriem.“

      â€žPlast? Hovoríme o rovnakom plaste, ktorý zaujíma nás?“ opýtal sa vydesený Azakis.

      â€žMyslím, že áno,“ odpovedal plukovník. „V skutočnosti sa plast stal jedným z najväčších problémov v oblasti kontaminácie naÅ¡ej planéty. Vy sami ste nám povedali, že ste ho naÅ¡li vÅ¡ade obrovské množstvá.“ Urobil krátku pauzu a dodal: „Preto sa nám tak veľmi zapáčila vaÅ¡a ponuka, že by ste si plast zobrali. VyrieÅ¡ili by sme tým skutočne obrovitánsky problém.“

      â€žTakže, ak som pochopil správne, vy používate plast ako nádoby a potom ho bez problémov vyhadzujete a znečisÅ¥ujete vÅ¡etky kúty planéty?“

      â€žPresne tak,“ odpovedal Jack, čím ďalej, tým viac v rozpakoch.

      â€žAle to je bláznovstvo, absurdnosÅ¥. Vy sa predsa takto ničíte vlastnými rukami.“

      â€žNuž, ak pridáš aj smog z naÅ¡ich dopravných prostriedkov, z naÅ¡ich fabrík a zo systémov na generovanie energie, dokázali sme eÅ¡te niečo horÅ¡ie. A to sme eÅ¡te nehovorili o rádioaktívnom odpade, ktorý eÅ¡te stále nevieme ako zneÅ¡kodniÅ¥.“

      â€žSte nezodpovední blázni. Ničíte najkrajÅ¡iu planétu celej slnečnej sústavy. Bohužiaľ, je to aj naÅ¡a vina.“

      â€žAko vaÅ¡a?“

      â€žBoli sme to my, kto pred približne stotisíc rokmi modifikoval vaÅ¡u DNA. Darovali sme vám oveľa vyÅ¡Å¡iu inteligenciu než mali ostatné stvorenia na Zemi a vy, ako ste ju využili?“

      â€žVyužili sme ju na zničenie naÅ¡ej planéty.“ Jack rozprával so sklonenou hlavou, ako keď niekoho karhá pani učiteľka, že si neurobil úlohy. „Teraz ste sa vÅ¡ak vrátili. Dúfam, že nám pomôžete napraviÅ¥ Å¡kody, čo sme napáchali.“

      â€žNemyslím, že to bude ľahké,“ povedal Azakis, čím ďalej, tým viac rozhorčený, „vďaka analýze, ktorú urobil Petri o stave vaÅ¡ich oceánov, mohli sme zistiÅ¥, že množstvo rýb sa od naÅ¡ej poslednej návÅ¡tevy znížilo o viac ako osemdesiat percent. Ako sa to mohlo staÅ¥?“

      Jack sa chcel prepadnúť pod zem. „Neexistujú žiadne ospravedlnenia,“ dostal zo seba tichým hlasom. „Sme iba stádo arogantných, namyslených tvorov bez rozumu.“

      Elisa, ktorá ticho počúvala Azakisa, prehltla posledný kus pečene Nebir, utrela si ústa opakom ruky a pokojne povedala: „Pozri, nie sme vÅ¡etci takí, vieÅ¡?“

      MimozemÅ¡Å¥an na ňu zvedavo pozeral, ale ona rozhodne pokračovala: „Takzvaní „mocní“ nás dostali do takéhoto stavu. Väčšina normálnych osôb bojuje každý deň za ochranu prostredia a vÅ¡etkých foriem života, ktoré sú na naÅ¡ej milovanej planéte. Je ľahké prísÅ¥ zďaleka, po tisíckach rokoch a hraÅ¥ sa na moralistov. Aj keď ste nám dali inteligenciu, nenechali ste nám ani len jednu stranu návodu na jej použitie!“

      Jack na ňu pozeral a pochopil, že sa do tej ženy úplne zamiloval.

      Azakis ostal stáť s otvorenými ústami. Vôbec nečakal podobnú reakciu. Elisa, naopak, ostala odvážne stáť. „Ak nám chcete skutočne pomôcÅ¥, mali by ste nám čo najskôr poskytnúť vÅ¡etky vaÅ¡e technologické, lekárske a vedecké poznatky, aj preto, že na tejto planéte neostanete veľmi dlho.“

      â€žDobre, dobre. Nerozčuľuj sa,“ snažil sa ju mierniÅ¥ Azakis, „zdá sa mi, že sme vám bez váhania podali pomocnú ruku, alebo nie?“

      â€žMáš pravdu. Prepáč. V podstate ste si mohli jednoducho zobraÅ¥