Skríženie S Nibiru. Danilo Clementoni

Azakis. „Nechali sme ich tam, keď sme tam boli naposledy. Slúžili nám ako značky na označenie miesta nášho nákladu plastu.“

      â€žSuper,“ zvolala Elisa. „Teraz sa to pomaly vyjasňuje.“

      â€žPrepáč, hlúpa otázka,“ povedal Jack obrátiac sa k mimozemÅ¡Å¥anovi. „Ale ak by sme chceli použiÅ¥ tieto veci ako nádoby, napríklad na vodu, mali by sme vymyslieÅ¥ aj praktický systém na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieÅ¥?“

      â€žJednoduché. Stačí použiÅ¥ druhý hranol a vytvarovaÅ¥ z neho viečko.“

      â€žSom hlupák, že som na to nepomyslel,“ zvolal Jack a udrel sa po čele.

      â€žAko voláte tieto sympatické vecičky?“ opýtala sa Elisa zvedavo.

      â€žNa naÅ¡ej planéte ich voláme Shani,“ odpovedal Azakis a znovu zruÅ¡il guľu a vrátil jej tmavý hranol.

      â€žTakže toto je malý Shani,“ povedala Elisa s úsmevom znova si obzerajúc hranol. „Môžem aj ja skúsiÅ¥ niečo vytvoriÅ¥?“

      â€žNo, nie je to také jednoduché. Ja to dokážem, pretože na jeho programovanie v reálnom čase využívam moje zariadenie N^COM. Takže, buď naimplantujem jedno aj tebe alebo...“ PreruÅ¡il sa a začal sa prehrabávaÅ¥ v zásuvke na boku konzoly. Po niekoľkých sekundách vytiahol prilbu podobnú tej, ktorú predtým používali na dýchanie, a podal ju Elise dokončiac vetu: „použijeÅ¡ toto.“

      â€žTo si mám nasadiÅ¥ na hlavu?“ opýtala sa váhavo Elisa.

      â€žIste.“

      â€žNieže mi to osmaží mozog?!“

      Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej správne si prilbu nasadiÅ¥.

      â€žA teraz?“

      â€žZober Shani medzi prsty a mysli na nejaký predmet. Nemaj strach, čo sa týka rozmerov. Je naprogramovaný tak, aby po premene nepresiahol meter kubický.“

      Elisa zatvorila oči a skoncentrovala sa. Po niekoľkých sekundách sa medzi jej rukami zjavil trojramenný strieborný svietnik.

      â€žBože,“ zvolala očarená. „To je absurdné. Neuveriteľné.“ Elisa nedokázala udržaÅ¥ svoje emócie. Obracala svietnik v rukách a skúmala jeho detaily. „Je presne taký, ako som si ho predstavovala. To nie je možné, snívam.“

      Nasiriya – Nástrahy

      Dva veľké otvorené džípy prichádzajúce zo severnej časti mesta, každý s troma osobami, zastali pred červeným semaforom na zdanlivo opustenej križovatke. Trpezlivo čakali na zelenú a potom pomaly pokračovali v jazde ďalších približne dvadsaÅ¥ metrov, až kým nedoÅ¡li k starej opustenej dielni.

      Z prvého z dvoch džípov zliezol korpulentný chlap so starými nožnicami, ktorý sa opatrne priblížil k vchodu a prestrihol hrdzavý železný drôt, ktorý držal zavreté veľké dvere. Ihneď za ním vystúpil z druhého vozidla druhý muž. Ak on bol dosÅ¥ korpulentný. Spoločnými silami presunuli starý panel, ktorý slúžil ako dvere. Museli sa trochu namáhaÅ¥, ale nakoniec sa panel s kovovým Å¡kripotom otvoril. Panel posunuli nabok, čím sa vchod úplne odkryl.

      Vodiči oboch vozidiel, ktorí čakali s motormi na minimálnych otáčkach, voÅ¡li do starej dielne a vypli motory.

      â€žIdeme,“ povedal muž, ktorý vyzeral na šéfa, zatiaľ čo z džípov zoskakovali ďalší traja. Dvaja, ktorí ostali pri vchode, sa pripojili k skupinke a vÅ¡etci Å¡iesti voÅ¡li do hlavného vchodu reÅ¡taurácie.

      â€žVy traja, dozadu,“ nariadil šéf.

      VÅ¡etci členovia malej prepadovej skupiny boli ozbrojení puÅ¡kami AK-47 a na opaskoch niektorých z nich boli zahnuté puzdrá na arabské nože Janbiya. Neboli to veľmi dlhé dýky, ale ich čepele boli naostrené na oboch stranách, čo z nich robilo skutočne hrozivé zbrane.

      Majiteľ reÅ¡taurácie, vedomý si skutočnosti, že každú chvíľu mohli prísÅ¥ jeho spoločníci, lietal medzi salónikom a zadným vchodom, odkiaľ vyzeral vonku, aby kontroloval podozrivé pohyby. Túto jeho nervozitu si vÅ¡ak vÅ¡imol generál, ktorý bol dosÅ¥ skúsený na to, aby si domyslel, že niečo nie je v poriadku. S výhovorkou, že si berie fľaÅ¡u piva, priblížil sa k uchu tlsÅ¥ocha a zaÅ¡epkal: „Nezdá sa ti, že ten tvoj kamarát je nejaký nervózny?“

      â€žPravdu povediac, aj ja som si to už vÅ¡imol,“ odpovedal tlsÅ¥och potichu.

      â€žOdkedy ho poznáš? Nie že nám organizuje nejaké blbé prekvapenie?“

      â€žNie, to snáď nie... Vždy to bol správny chlap.“

      â€žKeď hovoríš,“ povedal generál a rýchlo vstal zo stoličky, „ale sa mu neverím. Ideme preč, a to rýchlo.“

      ÄŽalší dvaja sa na seba chvíľku neveriacky pozerali, potom sa aj oni zdvihli a iÅ¡li za majiteľom.

      â€žVďaka za vÅ¡etko,“ povedal tlsÅ¥och, „ale teraz musíme padaÅ¥,“ a vsunul mu do vrecka koÅ¡ele stodolárovku.

      â€žAle veď ste eÅ¡te nemali dezert,“ namietol kučeravý chlap.

      â€žLepÅ¡ie, držím diétu,“ odpovedal tlsÅ¥och a ponáhľal sa k dverám. Vykukol za záves a, keďže nevidel nič zvláštne, naznačil ďalším dvom, aby ho nasledovali. Nestihol sa dostaÅ¥ ani cez prah, keď kútikom oka postrehol tri sprava sa blížiace osoby.

      â€žBastard,“ stihol iba vykríknuÅ¥, keď mu najbližší z troch lámanou angličtinou nakázal zastaviÅ¥ sa. Namiesto toho odtrhol z opasku granát a, otočiac sa k svojim kamarátom, zvolal „Flashbang!“

      Tí dvaja okamžite zavreli oči a zapchali si uÅ¡i. Hlbokú noc preruÅ¡ilo oslepujúce svetlo a hlučný výbuch. Traja útočníci, prekvapení reakciou tlsÅ¥ocha, ostali niekoľko sekúnd oslepení a ohluÅ¡ení výbuchom granátu, preto nestihli zastaviÅ¥ troch Američanov, ktorí utekali smerom k svojmu vozidlu.

      â€žPáľte,“ zvolal šéf prepadovej skupiny.

      Dávka z AK-47 sledovala utečencov, ale vzhľadom na to, že účinok flashbang eÅ¡te nepominul, strely nikoho nezasiahli.

      â€žPreč, preč,“ kričal chudý, vytiahol svoju Berettu M9 z puzdra pod pažou a odpovedal na streľbu.

      TlsÅ¥och v behu vytiahol z vrecka saka diaľkový ovládač a otvoril dvere vozidla. Potom skočil dovnútra a uchytil jednu z puÅ¡iek M-16, ktoré