Šialený detektív. Legrační detektív. StaVl Zosimov Premudroslovsky

ma pošle? – Ottila preskúmal dvor jeho domácnosti, kde bol pred ním: brána pred ním, vaňa vpravo s strážnym psom, ktorý hlúpo hľadel na majiteľa z diery pripojenej k bočnej hale.

      – Polkan! Zavolala Ottila. Pes zavrel oči. – Kel, – pes trhol ucho, – Jyat, jyat! – Pes zavrel oči tlapkou, – Kel Manda, Katyam James! – Pes vyliezol do kabíny. – Tu fena! – V ruštine bol Klop rozrušený. Bolo to naštvané, ale neurazilo sa to. Napokon sú urazené ženy a muži sú naštvaní, pomyslel si on a jeho otec. Ale bol naštvaný a vzal kameň z plotu kvetinovej záhony.

      – Polkan. – rozmach, vzal druhú a vyvalil sa prvý – Palkan!! – boom, boom, -Polkan!!! – výložníky, výložníky, výložníky, – vypadnite z toho bastarda!!!! – ramená, ramená, ramená, ramená, ramená atď., až kým nevyčerpajú kamene na hranici kvetu.

      – Aaaaaaaaaaaa!!!!!!!!! – pes zazvonil bolesťou a zakňučal. Dokonca aj susedia počuli lícne kosti. Ottila spokojne sedela a vydychovala z pľúc kyslík. Ďalej ho preskúmali za plotom a naľavo – vstup do obytnej časti chaty.

      – Ottila, prišli k tebe! – vykríkol z prahu Isolde. Chyba sa otočila. V predných dverách stála žena v pozore. Z pod sukňou sa náhle objavila roztomilá Iziho tvár. Už mu bolo sedemnásť. A sladko sa usmiala belošskými očami.

      – Čo tam robíš? – spýtali sa ohromeného otca – biologického nevlastného otca.

      – No, vypadni spod sukni! – Položila ruku na hlavu a strčila hlavu do seba. Baska zmizla.

      – Zavolajte im tu. Ottila odpovedal a vzal klinec do svojej ľavej ruky a začal ju narovnávať kladivom.

      Z ďaleka v chate bolo strašidelné, nudné búchanie. Čoskoro sa objavil Incephalopath, ktorý zločince ťahal za krk. Natiahol ju na verandu a hodil ju do stredu dvora. Zločinec sa vyvalil ako guľa do stredu.

      – Kto je to? – spýtal sa zabitý slnkom Ottila.

      – Tu, tu, kazeta. Uu-aa! Chytený, apchi, pri čine. Uu-aa. Uu-aa.

      – Čo urobil? – neochotne požiadal okrsku.

      – On, on, apchi, v skládke konopného trusu, apchi, rozumie.

      – Ako ter? – Bug zdvihol oči na chlapa a mechanicky udrel palcom kladivom. – Ah, kurva!

      – Leží. – Zadržaný idot kňučal menom Kolomiyytso, syna Pankrata, atamana miestnych kozákov a ochrany prírody.

      – Ty, Idot, nechoď, pole bolo zorané. Čiňte pokánie, stačí zasiahnuť. Vyštekol Klop.

      – Áno, netieram! – vzlykané Idot. – “Kop od môjho otca bude.” – letel v hlave a rozmýšľal.

      – No, čo budeme nazývať otca? Apchi, – Spýtal sa dýchavého Intsephalopata.

      – Odtiahli ste ho zo susednej oblasti? Spýtal sa ploštica poľná a búchal kladivom, vyrovnávajúc nechty.

      “Nie, apchi,” potil sa Arutun Karapetovič a zametol hlavou. – je tu, na skládke odpadu.

      – Dobre, tak čo budeme robiť? Ah, Idot?? – Bug zaťal zuby a znova narazil kladivom na ten istý prst. -… Vstaň!!! Keď s tebou hovorím. Nestavajte zo seba červa, hmyz, čo chodíte podľa svojich plánov?

      – Nie. – Idot prestal plakať, ale stále sa bál.

      – Čo si tam robil? Opýtal sa Ottila sarkasticky, pritiahol si očné viečka cez očnice a zúžil ich, ako to urobil Číňan. – Trhne? – vytiahol úsmev Klop. – Odpoveď! – prostredníctvom Ottily znova okamžite vykríkol.

      – Ja, myslím… sračky. – Idot pripustil a pozrel na Arutun, čakajúc na príkaz na vykonanie. A tento, “prikývol hlavou,” bol som pri šiji na krku, takže som si ošúchal nohavice, nemal som čas si utrieť zadok, tak som narazil do bash shacku v nohaviciach a otrel som ho po žabách. Teraz horí.

      Ottila prehltla.

      – Čo si mu priniesol? Stále je od neho kilometr.

      – Takže, Apchi, šetrím, trením …!? – odpovedal Intsephalopath. – Pozri sa na dlane, apchi, sú rozmazané hashom.

      – a sračky. – pridané Idot. – Nebral som si so sebou papier a utrel som si zadok dlaňami.

      – Ktorá ruka? Spýtal sa Klop sarkasticky.

      – Obe. – Asi pätnásťročný chlapec v štýle punk alebo schmuck preskúmal dlane a vybral si špinavejšie. – to je toto.

      – No tak, Harutun, vonia to. – spýtal sa Ottila.

      – Čo? Kýchal. – spýtal sa desiatnika.

      – Cítite ruku a urobte hygienický a epidemiologický záver o zložení látky nanesenej na pokožku. Rozumiem?

      Incephalopath súhlasne mávol hlavou, neochotne kráčal k dieťaťu a šikmo položil ruku na nos. Čuchal som výpary, ktoré sa odparili z dlane a potriasli špičkou nosa, potom nosom nosa, potom zotrvačnosťou vlna prešla do krku, na čelo a pery a bolo jasné, ako to všetko prehltol. Klobúk a prsty Idotovej dlane ostro zaťal, zvieral Arutunov veľmi dlhý nos a pritiahol ho k nemu.

      Harutun chytil päsť za obe ruky, pokrčil jeho tvár a pokúsil sa ju strhnúť z nosa, ale dieťa predtým uvoľnilo prsty a náhle ho odstránilo. Incephalopath strhol hlavu na zadok a takmer padol na zadok. Zotavil sa a dal facku Idotovi. Ten, kto dostal takúto vec viackrát, sa vyhýbal a Harutun, ktorý zmeškal, nasledoval zotrvačnosť rúk a spadol do kvetinovej záhony.

      – Nuž, smrdí to? spýtal sa Klop a podal svoju malú ruku kolegovi, aby mohol vstať.

      – Mdaa, apchi. – Arutun sa postavil a odmietol Klopove ponuky.

      – Čo je to “Mdaa”?

      – Ja som to neurobil, Apchi, – koktal a držal sa za nos, prešiel Harutun.

      – Skontrolovali ste jeho dokumenty?

      – Áno, toto je návštevník, Apchi, z Kazachstanu, kde je chuyka.

      – Aká vôňa?

      – No, Apchi, Chuiskaya valley, konope rastie.

      – A čo sem prišlo? – spýtal sa Idota Klop.

      – A čo si sem prišiel? – odpovedal Idot.

      – Ste chrt? Narodil som sa tu.

      – Vyzerá to, že sem neprišiel? – Ukazoval prstom na Intsephalopath Patzan.

      – A na čele? apchi. – potriasol nosom a postriekal slony v kaukazskom Harutúne.

      – Spýtal som sa, čo sem prišlo?

      – Rodaki sa pohol. Nebýval som tam ani zle. – znudený teenager.

      – A čo, nemôžete zabudnúť na Anashu? Pret?

      – Nerozumiem, čo tým myslíš? Hovorím, sračky a otrel som mu zadok dlaňou…

      – A čo si tak vulgárny? Nie Kents, všetko rovnaké s vami a termín… Desať svieti.. Che sa smiať?

      – Aspoň apchi. – pridal Harutun. – Plus – odolnosť voči úradom.

      Dieťa sa začervenalo.

      – A čo v Kazachstane neurobili na anashu? – Ottila zmenila tón.

      – V skutočnosti to zasadia, – Idot si trel nos. – ale pracoval som legálne.

      – Čo je legálne? Kýchal. – prekvapila Harutun.

      – Zhromaždené