Posledné Vianoce Na Zemi. Andrea Lepri

sa práve posadil na bombu, ktorá ide vybuchnúť, urobil by to svoje obvyklé, nemožné gesto rukou, a povedal by: "No, uvidíme, čo sa dá robiť.“ Spomenul si, že v tom momente sa mu zrútili všetky plány, ktoré mal pripravené pre svojho syna. Práve v tú chvíľu si uvedomil, že odteraz, budu musieť on a Eve, znovu prehodnotiť svoj spôsob života. Od tohto momentu budú nutení myslieť hlavne na to, ako sa naučiť odrážať údery. Harry pravdepodobne nikdy nedosiahne úplnú sebestačnosť a zrejme bude trpieť pre zlobu ľudí, a to určite už od materskej škôlky. James sa často pýtal Boha, prečo sa to stalo práve jemu. Takmer ako keby sa jednalo o nejakú osobnú urážku alebo o schválnosť. Stále dookola sa sám seba vypytoval, či to bol nejaký trest, za niečo, čo urobil, a ak áno, tak čo to malo byť. Ale keď zobral Harryho po prvýkrát na ruky, všetky jeho pochybnosti a zatrpknutosť náhle zmizli. Časom sa potom presvedčil, že jeho syn je niečo neuveriteľného. Niečo iné, ale vôbec nie horšie, a tak sa zmieril s Bohom. Zatiaľ čo James hľadal slová, ktorými by čo najlepšie odpovedal na položenú otázku, zo dvakrát naprázdno prehltol. Mal dojem, že čas neuveriteľne letí. Harry naňho ďalej uprene, s otvorenými ústami, civel, čakajúc na odpoveď. Oči privreté a jazyk pritlačený na spodnú, trochu, vyčnievajúcu peru. Asi by teraz nedokázal odhadnúť, či od otázky ktorú mu položil jeho syn uplynuli tri sekundy alebo tri hodiny. „To znamená, že...myslím ...“ koktal, neschopný dokončiť vetu.

      „To jednoducho znamená, že si špeciálny. Ale to si už vedel!“, povie Eve a vojde do izby, aby pomohla Jamesovi s vysvetľovaním.

      „Ale teraz už spi, lebo sa tentokrát nahnevám ja!“ dodá netrpezlivo a narovná mu prikrývku. Potom vypne lampu na komode, vezme Jamesa za rameno a vyvedie ho von.

       James ležal nehybne pod prikrývkou, s rukami prekríženými pod hlavou a díval sa do stropu. Bol príliš unavený, aby zaspal a nedokázal nemyslieť na tie nekonečné hodiny ako z nočnej mory. Bolo počuť vypnutie televízora na prízemí a ľahké kroky jeho ženy, ako pomaly vystupovala hore po schodoch. Eve vošla do miestnosti, odopla si sponu z vlasov a položila ju na komodu. Potom vzala kefu a nočnú košeľu, a bez toho aby sa naňho čo len pozrela, odišla do kúpeľne. On ju očami sledoval až pokiaľ sa dvere do kúpeľne nezavreli. Len potom nahnevane udrel po vedľajšom vankúši. Eve sa prestala pred ním prezliekať už dlho predtým. V priebehu rokov stratili takmer všetku intímnosť a dôveru, a milovali sa stále zriedkavejšie. James sa už ani nedokázal rozpamätať, kedy to bolo naposledy. A navyše ona to chcela robiť stále potme, ako keby sa za niečo hanbila. A to James nikdy nemal rád. Nakoniec, uzavreli akési tiché prímerie. On sa prestal o ňu zaujímať a ona sa začala zapierať. Boli k sebe jednoducho ľahostajní. James rezignoval a myslel si, že to bude pravdepodobne kvôli hormónom, ktoré už spolu neladili tak dobre, ako kedysi. Zrazu ho napadlo porovnanie jeho ženy s Modlivkou nábožnou. To je ten hmyz, čo zabije svojho partnera po kopulácii, ktorá slúži iba na splodenie potomstva. Rovnakým spôsobom jeho žena zabila ich vzťah potom, čo sa narodil Harry. Nahnevaný na seba pre svoje nemiestne úvahy, odfrkol a obrátil sa na bok, aby sa znovu pokúsil zaspať. Eve sa zatiaľ vrátila do miestnosti a ďalej si prechádzala prstami po vlasoch, aby si ich rozmotala. Položila kefu na na bielizník a posledný krát sa pozrela do zrkadla. Potom vkĺzla pod prikrývku. „Dobrú noc“ povedala, keď zhasínala svetlo. Potom sa otočila chrbtom k nemu.

      „...Dobrú noc?“ vraví James a znovu rozsvieti svetlo. Eve sa naňho nervózne pozrie. „Prečo, čo ešte chceš? Som unavená a chcem spať!“

      „Ako môžeš byť taká pokojná? Náš syn bol preč jeden a pol dňa, vrátil sa celý otrhaný, so zlomenými okuliarmi, a pritom nemal na sebe ani škrabanec. A nielen to. Okrem toho sa nepamätá kde bol, ani čo robil po celý ten čas. Hľadali sme ho na všetkých možných miestach. Ale nebolo po ňom ani stopy. Potom odrazu, tak ako zmizol sa aj objavil, akoby mávnutím kúzelného prútika. Zdá sa ti to všetko v poriadku? Ako keby sa nikdy nič nebolo stalo. A k tomuto všetkému povieš iba „Dobrú noc“?

      „Ale prečo, čo by sme podľa teba mali urobiť? Chceš zavolať FBI, aby zistili, čo sa stalo? Môj syn sa vrátil domov. A to mi stačí. A snaž sa, aby to stačilo aj tebe!“

      „Nedokážem to“ mrmle James a krúti hlavou. Eve si zničene vzdychne. „Asi sa stratil. Možno sa ukryl v nejakom senníku alebo v poľovníckom prístrešku a prenocoval tam. A možno sa bojí, nevie ako nám to má povedať, bojí sa našej reakcie“ oponuje zmierlivo, naťahujúc ruku smerom k vypínaču.

      „Keď povedal, že sa na nič nepamätá, neklamal!“ trvá na svojom James.

      „Ako to môžeš tvrdiť?“

      „Dobre vieš aj ty, že Harry neklame! V každom prípade toto všetko mení. Musíme prehodnotiť koľko dôvery a voľnosti mu môžeme dať! Toto je veľký krok dozadu.“ uzavrie pesimisticky.

      „Ale prečo takto hovoríš? Podľa mňa preháňaš.“

      „Podľa teba preháňam? Predstav si, že sa to stane znovu. Možno nabudúce nemusíme mať to šťastie, že ho zase uvidíme! Vieš koľko ľudí každý deň zmizne bez stopy?“

      „Už sa to viac nestane. Tým si môžeš byť istý.“ vyriekla s rozhodným výrazom na tvári. James sa na ňu zvedavo zahľadel, dotknutý prílišnou istotou v jej hlase.

      „Chcela som povedať, že podľa mňa to bol iba taký pubertiacky žart, nemyslím, že to urobí znova ... a potom, ako môžeš vedieť, ako sa cítim ja? Aj ja som vyčerpaná. Bola som celú noc hore, rovnako ako ty! Teraz, prosím, zhasni svetlo! Naozaj sa potrebujem vyspať. "

      James sa znovu v myšlienkach vrátil do noci, keď obaja blúdili po lese hľadajúc Harryho a nahlas vykrikovali jeho meno. Povedal si, že ju asi súdi veľmi prísne. Eve nepoľavila v hľadaní ani na okamih, ani vtedy, keď sa on vrátil späť do základného tábora, aby sa poradil s ostatnými, čo ďalej.

      „Máš pravdu… prepáč, bol som k tebe nespravodlivý“ priznal a ona si ho premerala prísnym pohľadom. „Prepáčim ti“ vraví mu po chvíli.

      „Myslíš to vážne?“

      „Áno, ale len pod podmienkou, že ma teraz necháš trochu sa vyspať“ odpovie Eve, potom sa otočí na bok a schúli do klbka. James zhasne svetlo a otočí sa k nej. Pritlačí svoju hruď na jej chrbát a vopchá kolená do dutiny vytvorenej jej skrčenými nohami. Potom jej nežne položí ruku na bok a ešte trochu sa k nej primkne. Naivne sa odvážil dúfať, že táto epizóda by mohla prispieť k ich zblíženiu a znovu otvoriť už dávno uzavretú tému. Ale odpoveďou mu bolo len to, že ona si zo seba zložila jeho ruku a nechala ju spadnúť na postel. „Povedala som dobrú noc“ upresnila a odtiahla sa smerom k okraju postele, aby sa od neho čo najviac vzdialila.

      „Dobrú noc“ odpovie James sklamaný a podráždený. Potom sa otočí na druhú stranu.

       Potom, čo sa niekoľkokrát otočil a zmenil polohu, po asi polhodine sa James poddal únave. Asi štyri hodiny už hlasno chrápal, keď displej digitálneho budíka ukazoval tri hodiny a sedem minút. Eve mu položí ruku na plece a energicky ním potrasie. On, ako odpoveď, len niečo na protest zahundre a schúli sa ešte viac pod prikrývku. Eve začína v mysli počítať. Prv než napočíta do desať, James už znovu chrápe, ešte hlasnejšie než predtým. Zasvieti stolnú lampu a pozoruje ho, či spí naozaj hlbokým spánkom. Keď si je už istá, že ho nezobudí ani salva z kanónu, zhasne lampu, zo zásuvky nočného stolíka vyberie baterku, tichúčko vykĺzne z postele a keď si oblečie župan, vystúpi po schodoch ktoré vedú do podkrovia. V podkroví začne hľadať vadný diel na drevenej podlahovej lište. Keď ho nájde odsunie stôl a zo štrbiny vytiahne starú koženú tašku. Otvorí zips a vysype obsah tašky na zaprášený koberec. Vyberie to, čo potrebuje, a zíde zase dolu