Návrat. Danilo Clementoni

Читать онлайн.
Название Návrat
Автор произведения Danilo Clementoni
Жанр Научная фантастика
Серия
Издательство Научная фантастика
Год выпуска 0
isbn 9788885356788



Скачать книгу

vás volám. Povolenie, ktoré ste mali na ukončenie vašich prác už dva dni neplatí a vy by ste už vôbec nemali byť na pracovisku.“

      Jeho hlas bol pevný a rozhodný. Tentokrát by na predĺženie povolenia nestačilo ani jej neodolateľné čaro. Preto sa rozhodla vytiahnuÅ¥ poslednú kartu.

      Odkedy sa koalícia vedená Spojenými Å¡tátmi 23. marca 2003 rozhodla pre inváziu do Iraku s presným cieľom zvrhnúť diktátora Saddama Husseina obvineného z vlastníctva zbraní hromadného ničenia (obvinenie, ktoré sa potom ukázalo ako nepodložené) a podporiÅ¥ islamský terorizmus, vÅ¡etky archeologické vykopávky, ktorých realizácia bola problematická už aj v mierovom období, boli v Iraku úplne zastavené. Až formálne ukončenie vzdoru, ku ktorému doÅ¡lo 15. apríla 2003, opäť zažala svetlo nádeje pre archeológov na celom svete, že sa budú môcÅ¥ znovu priblížiÅ¥ k jednému z miest, o ktorých sa predpokladá, že sa na nich vyvíjali najstarÅ¡ie civilizácie a šírili odtiaľ svoju kultúru po celej zemeguli. Rozhodnutie irackých orgánov, na konci roku 2011, znovu otvoriÅ¥ miesta vykopávok s neoceniteľnou historickou hodnotou s cieľom „pokračovaÅ¥ v zhodnocovaní vlastného kultúrneho bohatstva“ nakoniec premenila nádej na istotu. Pod záštitou OSN a po získaní nespočetných povolení podpísaných a ratifikovaných eÅ¡te väčším počtom „orgánov“ mohlo niekoľko skupín výskumníkov, zvolených na základe prísneho výberu a pod dohľadom prísluÅ¡ných vymenovaných komisií, pracovaÅ¥ počas obmedzenej doby v niektorých hlavných archeologických oblastiach na irackom teritóriu.

      â€žDrahý plukovník,“ povedala priblížiac sa čo najviac k web kamere tak, aby jej smaragdovo zelené oči dosiahli efekt, v ktorý dúfala. „Máte úplnú pravdu.”

      Dobre vedela, že ak dá svojmu protivníkovi na začiatku za pravdu, naladí ho pozitívnym spôsobom.

      â€žAle už sme veľmi blízko.“

      â€žBlízko čoho?“ zahrmel plukovník dvíhajúc sa zo stoličky a opierajúc sa dlaňami o písací stôl. „Už týždne mi opakujete ten istý refrén. Už nie som ochotný dávaÅ¥ vám furt za pravdu bez toho, že by som videl na vlastné oči niečo konkrétne!“

      â€žAk ma dnes poctíte svojou prítomnosÅ¥ou na večeri, s radosÅ¥ou vám ukážem niečo, čo vás presvedčí. Čo vy na to?“

      Za zvyÅ¡ok mohli jej snehobiele zuby odhalené v žiarivom úsmeve a to, ako si rukou preÅ¡la po dlhých svetlých vlasoch. Bola si takmer istá, že ho presvedčila.

      Plukovník zvraÅ¡til obočie a snažil sa udržaÅ¥ hrozivý pohľad, ale aj on už veľmi dobre vedel, že takému návrhu neodolá. Elisa sa mu vždy veľmi páčila a večera medzi Å¡tyrmi očami ho lákala.

      Nakoniec, napriek svojim Å¡tyridsiatim ôsmim rokom, bol eÅ¡te vždy pekným chlapom. Atletická postava, výrazné črty, krátke preÅ¡edivené vlasy, uhrančivý pohľad očí intenzívnej modrej farby, vynikajúci vÅ¡eobecný rozhľad, ktorý mu umožňoval diskutovaÅ¥ s kýmkoľvek o nespočetných témach, a toto vÅ¡etko spojené s nepopierateľným čarom uniformy z neho robili rozhodne „zaujímavý“ exponát mužského rodu.

      â€žNo dobre,“ odfrkol plukovník, „ale ak mi dnes večer nedonesiete niečo prevratné, môžete si pozbieraÅ¥ vÅ¡etky svoje lopatky a začaÅ¥ baliÅ¥ kufre“. Snažil sa použiÅ¥ čo najprísnejší tón, ale nevyÅ¡lo mu to veľmi dobre.

      â€žNech ste pripravená o 20,00. PoÅ¡lem po vás auto do vášho hotela,“ a preruÅ¡il komunikáciu. TroÅ¡ku ho aj mrzelo, že sa s ňou ani nerozlúčil.

      Dočerta, musím sa poponáhľaÅ¥. Ostáva mi už iba pár hodín do zotmenia.

      â€žHisham“, skríkla vystrčiac hlavu zo stanu. „Rýchlo, zožeň celú skupinu. Potrebujem vÅ¡etkých, musíme s tým pohnúť.“

      Rýchlymi krokmi prebehla pár metrov, ktoré ju delili od vykopávok, len sa tak za ňou víril prach. O pár minút ju dostihli vÅ¡etci a čakali na príkazy.

      â€žTy, prosím Å¥a, odstráň piesok z tohto rohu,“ prikazovala označiac najvzdialenejší roh kameňa. „A ty mu pomôž. Ale dávajte veľký pozor, ak je to to, čo si myslím, tak by nás ten kameň mohol zachrániÅ¥.”

      Kozmická loď Theos – Obežná dráha Jupitera

      Malý, ale mimoriadne pohodlný guľový modul na interný presun prechádzal priemernou rýchlosÅ¥ou približne 10 m/s chodbou číslo tri, a dopravoval Azakisa k vchodu do oddelenia, v ktorom už naňho čakal priateľ Petri.

      Loď Theos, tiež guľovitého tvaru s priemerom deväťdesiatÅ¡esÅ¥ metrov, bola vybavená osemnástimi trubicovými chodbami. Každá z chodieb mala dĺžku o trochu viac než tristo metrov a chodby, pripomínajúce poludníky, boli skonÅ¡truované vo vzájomnej vzdialenosti desiatich stupňov a pokrývali celý povrch. Každá z dvadsiatich troch úrovní s výškou Å¡tyroch metrov, okrem centrálneho úložného priestoru (jedenásta úroveň), ktorá merala dvojnásobok, sa dala dosiahnuÅ¥ veľmi jednoducho vďaka „zastávkam“, ktoré boli v každej chodbe na každom poschodí. V praxi to znamenalo, že cesta z jedného na druhý najvzdialenejší bod v lodi trvala maximálne pätnásÅ¥ sekúnd.

      Brzdenie modulu bolo takmer nepostrehnuteľné. Dvere sa otvorili s miernym zapískaním a za nimi sa objavil Petri stojaci na rozkročených nohách a s prekríženými rukami.

      â€žÄŒakám na teba už hodiny,“ ozval sa nepresvedčivým hlasom. „Už si konečne prestal zanášaÅ¥ vzduchové filtre tým hnusom, čo si vždy nosíš so sebou?“ Narážka na cigaru bola mierne zlomyseľná.

      Ignorujúc provokáciu Azakis s úsmevom vytiahol z opasku prenosný analyzátor a aktivoval ho pohybom palca.

      â€žPodrž mi toto a poďme na to,“ povedal podávajúc mu jednou rukou prístroj, zatiaľ čo druhou sa snažil umiestniÅ¥ senzor do vnútra spoja po svojej pravici. „Prílet je naplánovaný o približne 58 hodín a mám troÅ¡ku obavy.”

      â€žPrečo?“ opýtal sa nevinne Petri.

      â€žNeviem ti povedaÅ¥. Mám taký pocit, že nás čaká Å¡karedé prekvapenie.“

      Prístroj, ktorý držal v ruke Petri, začal vydávaÅ¥ sériu zvukov s rôznymi frekvenciami. Pozeral naň a nemal ani Å¡ajnu o tom, čo by mali znamenaÅ¥. Zdvihol zrak