Návrat. Danilo Clementoni

Читать онлайн.
Название Návrat
Автор произведения Danilo Clementoni
Жанр Научная фантастика
Серия
Издательство Научная фантастика
Год выпуска 0
isbn 9788885356788



Скачать книгу

ich hrobu niečo veľmi vzácne, teda aspoň pre nich veľmi vzácne.“

      â€žZdá sa mi to dosÅ¥ vÅ¡eobecné tvrdenie, začal Jack, snažiac sa tváriÅ¥ sa prísne. „PovedaÅ¥, že pochovali niečo veľmi vzácne v blízkosti nejakej hrobky Bohov nie je určite to isté, ako maÅ¥ súradnice GPS. Mohlo by sa to týkaÅ¥ čohokoľvek a kdekoľvek.“

      â€žMáš pravdu, ale vÅ¡etky nápisy, predovÅ¡etkým nápisy pochádzajúce z takého dávneho obdobia, sa musia v podstate interpretovaÅ¥ a vysvetľovaÅ¥ v určitom kontexte. Preto existujú odborníci a, úplne náhodou, práve ja som jedna z nich.“ S týmito slovami začala napodobňovaÅ¥ gestá modelky, ktorú fotografujú paparazzi.

      â€žDobre, dobre, viem, že si Å¡ikovná. Teraz sa ale pokús vysvetliÅ¥ to aj obyčajným smrteľníkom.“

      â€žV podstate,“ upokojila sa Elisa a začala znovu rozprávaÅ¥, „po analyzovaní a porovnaní historických artefaktov rôzneho druhu, teda porovnaním skutočných príbehov, legiend, povestí a vÅ¡etkého možného, čo sa primieÅ¡alo, najväčšie „mozgy“ zeme potvrdili, že táto rekonÅ¡trukcia sa zakladá na pravde. Na tejto báze sa archeológovia z celého sveta pustili hľadaÅ¥ toto tajomné miesto.“

      â€žAle čo má s tým vÅ¡etkým spoločné ELSAD?“ Plukovníkovi znova začínali fungovaÅ¥ mozgové závity. „Mne povedali, že tieto výskumy by mali byÅ¥ zamerané na vyhľadávanie čudesných výrobkov, dokonca vraj mimozemského pôvodu.“

      â€žA možno je to práve tak,“ odpovedala Elisa. „Je to už dávno rozšírený názor, že títo záhadní „Bohovia“, ktorí v dávnych vekoch blúdili po Zemi, boli vlastne humanoidi pochádzajúci z ďalekej planéty nachádzajúcej sa mimo naÅ¡ej slnečnej sústavy. S ohľadom na ich vysokovyvinutú technológiu a ich poznatky z medicíny a vedy vÅ¡eobecne nie je také Å¥ažké uveriÅ¥, že ich považovali za bohov schopných činiÅ¥ vÅ¡elijaké zázraky.“

      â€žTo áno,“ preruÅ¡il ju Jack. „Aj ja, keby som doletel bojovým vrtuľníkom Apache medzi kmene v Amazonskom pralese a začal by som dookola púšťaÅ¥ rakety, tiež by si ma mohli pomýliÅ¥ s nejakým zúrivým bohom.“

      â€žTo je presne účinok, ktorý museli maÅ¥ tie záhadné bytosti na ľudí v tej dobe. Niekto dokonca hovorí, že to boli práve mimozemšťania, kto do Homo Erectus zasial semeno inteligencie a pretvoril ho tak za niekoľko málo tisícročí na to, čo dnes poznáme ako Homo sapiens sapiens.“

      Elisa sa pozorne dívala na čím ďalej, tým viac ohromenú plukovníkovu tvár a rozhodla sa pre úder pod pás. „Aby som pravdu povedala, myslela som si, že ako vedúci tejto výpravy si viac informovaný.“

      â€žTo som si myslel aj ja,“ vybuchol Jack. „Je zrejmé, že tí hore dodržiavajú zvyčajnú filozofiu: čím menej vieÅ¡, tým lepÅ¡ie.“ Nad predchádzajúcou láskavosÅ¥ou začala prerastaÅ¥ zlosÅ¥.

      Elisa si to vÅ¡imla, položila svoj vreckový počítač na stôl a priblížila sa na niekoľko centimetrov k plukovníkovej tvári, ktorý na chvíľu zatajil dych mysliac si, že ho snáď chce pobozkaÅ¥ a zaÅ¡epkala: „A teraz príde to najlepÅ¡ie.“

      Prudko sa vrátila na svoj miesto a ukázala mu ďalÅ¡iu fotografiu. „Kým sa vÅ¡etci pustili do hľadania tajomnej „hrobky Bohov“ a začali hrabkaÅ¥ medzi egyptskými pyramídami, teda hrobkami bohov par excellence, ja som sformulovala inú interpretáciu nápisu na tabuľke a myslím si, že je to tá pravá. Pozri sa sem,“ a samoľúbo mu ukázala obrázok textu, ako ho interpretovala ona.

      Dvaja kamaráti, ktorí počúvali rozhovor večerajúcich z vnútra vozidla, by boli dali aj ruku za to, aby sa aj oni mohli pozrieÅ¥ na fotku, ktorú doktorka ukazovala plukovníkovi.

      â€žDoparoma!“ zahreÅ¡il tlsÅ¥och. „Musíme nájsÅ¥ spôsob, ako sa dostaÅ¥ k tomu počítaču.“

      â€žDúfajme, že aspoň jeden z nich prečíta niečo nahlas“, dodal ten chudý.

      â€žDúfajme aj v to, že táto romantická večera skončí skoro. Už ma to tu nebaví, tma ako vo vreci a už aj umieram od hladu.“

      â€žOd hladu? Čo to trepeÅ¡? Veď si zjedol aj moje sendviče.“

      â€žNie vÅ¡etky, milý môj. EÅ¡te jeden ostal a ten si spapkám teraz,“ a kým sa spokojný usmieval, otočil sa, aby zobral vrecko zo zadného sedadla. Pri otáčaní vÅ¡ak narazil kolenom do vypínača registračného systému, ktorý sa so slabým pípnutím vypol.

      â€žTy si ale truľo, nemôžeÅ¡ dávaÅ¥ pozor!?“ Chudý sa ponáhľal znovu zapnúť zariadenie. „Teraz musím systém znovu spustiÅ¥, to bude trvaÅ¥ minimálne minútu. Modli sa, aby si zatiaľ nepovedali nič dôležité, pretože ak áno, tak Å¥a odtiaľto poženiem kopancami do riti až po Perzský záliv!“

      â€žPrepáč,“ povedal tíško tlsÅ¥och, „myslím, že by som mal začaÅ¥ s diétou.“

      â€žBohovia pochovali truhlicu so vzácnym obsahom na južnej strane chrámu a nariadili ľuďom, aby sa k nej nepribližovali až do ich návratu, ináč by sa na vÅ¡etkých ľudí spustili straÅ¡né pohromy. Miesto budú chrániÅ¥ Å¡tyria planúci ochrancovia.”

      â€žToto je môj preklad“, potvrdila pyÅ¡ne Elisa. „Podľa mňa treba slovo preložiÅ¥ ako „chrám“, nie ako „hrobka“ a Ziqqurat di Ur, kde pracujeme, nie je nič iné ako chrám postavený pre bohov. Jasné, povieÅ¡ mi, že Ziqqurat v tejto oblasti nie je jediný, ale ani jeden nie je tak blízko k domu, ktorý patril tomu, kto pravdepodobne vytvoril tabuľky, teda nášmu Abrahámovi.“

      â€žVeľmi zaujímavé.“ Plukovník pozorne analyzoval text. „Vskutku, to, čo vÅ¡etci označujú ako „Abrahámov dom“ je iba pár stovák metrov od chrámu.“

      â€žOkrem toho, ak by tieto bytosti boli skutočne mimozemšťanmi,“ pokračovala Elisa, „predstav si, aká by bola dôležitá pre vás vojakov „truhlica“. Možno aj viac ako jej „vzácny obsah“.

      Jack chvíľku rozmýšľal, potom povedal: „Tu väzí dôvod záujmu zo strany ELSAD. Pochovaná nádoba by mohla byÅ¥ niečo oveľa zaujímavejÅ¡ie ako iba jednoduchý keramický hrniec.“

      â€žÅ ikovný. A teraz, klinec programu,“ zvolala Elisa teatrálne. „Ladies and gentlemen, predstavujem vám, čo