Návrat. Danilo Clementoni

Читать онлайн.
Название Návrat
Автор произведения Danilo Clementoni
Жанр Научная фантастика
Серия
Издательство Научная фантастика
Год выпуска 0
isbn 9788885356788



Скачать книгу

ich hrobu niečo veľmi vzácne, teda aspoň pre nich veľmi vzácne.“

      â€žZdá sa mi to dosÅ¥ vÅ¡eobecné tvrdenie, začal Jack, snažiac sa tváriÅ¥ sa prísne. „PovedaÅ¥, že pochovali niečo veľmi vzácne v blízkosti nejakej hrobky Bohov nie je určite to isté, ako maÅ¥ súradnice GPS. Mohlo by sa to týkaÅ¥ čohokoľvek a kdekoľvek.“

      â€žMáš pravdu, ale vÅ¡etky nápisy, predovÅ¡etkým nápisy pochádzajúce z takého dávneho obdobia, sa musia v podstate interpretovaÅ¥ a vysvetľovaÅ¥ v určitom kontexte. Preto existujú odborníci a, úplne náhodou, práve ja som jedna z nich.“ S týmito slovami začala napodobňovaÅ¥ gestá modelky, ktorú fotografujú paparazzi.

      â€žDobre, dobre, viem, že si Å¡ikovná. Teraz sa ale pokús vysvetliÅ¥ to aj obyčajným smrteľníkom.“

      â€žV podstate,“ upokojila sa Elisa a začala znovu rozprávaÅ¥, „po analyzovaní a porovnaní historických artefaktov rôzneho druhu, teda porovnaním skutočných príbehov, legiend, povestí a vÅ¡etkého možného, čo sa primieÅ¡alo, najväčšie „mozgy“ zeme potvrdili, že táto rekonÅ¡trukcia sa zakladá na pravde. Na tejto báze sa archeológovia z celého sveta pustili hľadaÅ¥ toto tajomné miesto.“

      â€žAle čo má s tým vÅ¡etkým spoločné ELSAD?“ Plukovníkovi znova začínali fungovaÅ¥ mozgové závity. „Mne povedali, že tieto výskumy by mali byÅ¥ zamerané na vyhľadávanie čudesných výrobkov, dokonca vraj mimozemského pôvodu.“

      â€žA možno je to práve tak,“ odpovedala Elisa. „Je to už dávno rozšírený názor, že títo záhadní „Bohovia“, ktorí v dávnych vekoch blúdili po Zemi, boli vlastne humanoidi pochádzajúci z ďalekej planéty nachádzajúcej sa mimo naÅ¡ej slnečnej sústavy. S ohľadom na ich vysokovyvinutú technológiu a ich poznatky z medicíny a vedy vÅ¡eobecne nie je také Å¥ažké uveriÅ¥, že ich považovali za bohov schopných činiÅ¥ vÅ¡elijaké zázraky.“

      â€žTo áno,“ preruÅ¡il ju Jack. „Aj ja, keby som doletel bojovým vrtuľníkom Apache medzi kmene v Amazonskom pralese a začal by som dookola púšťaÅ¥ rakety, tiež by si ma mohli pomýliÅ¥ s nejakým zúrivým bohom.“

      â€žTo je presne účinok, ktorý museli maÅ¥ tie záhadné bytosti na ľudí v tej dobe. Niekto dokonca hovorí, že to boli práve mimozemÅ¡Å¥ania, kto do Homo Erectus zasial semeno inteligencie a pretvoril ho tak za niekoľko málo tisícročí na to, čo dnes poznáme ako Homo sapiens sapiens.“

      Elisa sa pozorne dívala na čím ďalej, tým viac ohromenú plukovníkovu tvár a rozhodla sa pre úder pod pás. „Aby som pravdu povedala, myslela som si, že ako vedúci tejto výpravy si viac informovaný.“

      â€žTo som si myslel aj ja,“ vybuchol Jack. „Je zrejmé, že tí hore dodržiavajú zvyčajnú filozofiu: čím menej vieÅ¡, tým lepÅ¡ie.“ Nad predchádzajúcou láskavosÅ¥ou začala prerastaÅ¥ zlosÅ¥.

      Elisa si to vÅ¡imla, položila svoj vreckový počítač na stôl a priblížila sa na niekoľko centimetrov k plukovníkovej tvári, ktorý na chvíľu zatajil dych mysliac si, že ho snáď chce pobozkaÅ¥ a zaÅ¡epkala: „A teraz príde to najlepÅ¡ie.“

      Prudko sa vrátila na svoj miesto a ukázala mu ďalÅ¡iu fotografiu. „Kým sa vÅ¡etci pustili do hľadania tajomnej „hrobky Bohov“ a začali hrabkaÅ¥ medzi egyptskými pyramídami, teda hrobkami bohov par excellence, ja som sformulovala inú interpretáciu nápisu na tabuľke a myslím si, že je to tá pravá. Pozri sa sem,“ a samoľúbo mu ukázala obrázok textu, ako ho interpretovala ona.

      Dvaja kamaráti, ktorí počúvali rozhovor večerajúcich z vnútra vozidla, by boli dali aj ruku za to, aby sa aj oni mohli pozrieÅ¥ na fotku, ktorú doktorka ukazovala plukovníkovi.

      â€žDoparoma!“ zahreÅ¡il tlsÅ¥och. „Musíme nájsÅ¥ spôsob, ako sa dostaÅ¥ k tomu počítaču.“

      â€žDúfajme, že aspoň jeden z nich prečíta niečo nahlas“, dodal ten chudý.

      â€žDúfajme aj v to, že táto romantická večera skončí skoro. Už ma to tu nebaví, tma ako vo vreci a už aj umieram od hladu.“

      â€žOd hladu? Čo to trepeÅ¡? Veď si zjedol aj moje sendviče.“

      â€žNie vÅ¡etky, milý môj. EÅ¡te jeden ostal a ten si spapkám teraz,“ a kým sa spokojný usmieval, otočil sa, aby zobral vrecko zo zadného sedadla. Pri otáčaní vÅ¡ak narazil kolenom do vypínača registračného systému, ktorý sa so slabým pípnutím vypol.

      â€žTy si ale truľo, nemôžeÅ¡ dávaÅ¥ pozor!?“ Chudý sa ponáhľal znovu zapnúť zariadenie. „Teraz musím systém znovu spustiÅ¥, to bude trvaÅ¥ minimálne minútu. Modli sa, aby si zatiaľ nepovedali nič dôležité, pretože ak áno, tak Å¥a odtiaľto poženiem kopancami do riti až po Perzský záliv!“

      â€žPrepáč,“ povedal tíško tlsÅ¥och, „myslím, že by som mal začaÅ¥ s diétou.“

      â€žBohovia pochovali truhlicu so vzácnym obsahom na južnej strane chrámu a nariadili ľuďom, aby sa k nej nepribližovali až do ich návratu, ináč by sa na vÅ¡etkých ľudí spustili straÅ¡né pohromy. Miesto budú chrániÅ¥ Å¡tyria planúci ochrancovia.”

      â€žToto je môj preklad“, potvrdila pyÅ¡ne Elisa. „Podľa mňa treba slovo preložiÅ¥ ako „chrám“, nie ako „hrobka“ a Ziqqurat di Ur, kde pracujeme, nie je nič iné ako chrám postavený pre bohov. Jasné, povieÅ¡ mi, že Ziqqurat v tejto oblasti nie je jediný, ale ani jeden nie je tak blízko k domu, ktorý patril tomu, kto pravdepodobne vytvoril tabuľky, teda nášmu Abrahámovi.“

      â€žVeľmi zaujímavé.“ Plukovník pozorne analyzoval text. „Vskutku, to, čo vÅ¡etci označujú ako „Abrahámov dom“ je iba pár stovák metrov od chrámu.“

      â€žOkrem toho, ak by tieto bytosti boli skutočne mimozemÅ¡Å¥anmi,“ pokračovala Elisa, „predstav si, aká by bola dôležitá pre vás vojakov „truhlica“. Možno aj viac ako jej „vzácny obsah“.

      Jack chvíľku rozmýšľal, potom povedal: „Tu väzí dôvod záujmu zo strany ELSAD. Pochovaná nádoba by mohla byÅ¥ niečo oveľa zaujímavejÅ¡ie ako iba jednoduchý keramický hrniec.“

      â€žÅ ikovný. A teraz, klinec programu,“ zvolala Elisa teatrálne. „Ladies and gentlemen, predstavujem vám, čo