Cesta Hrdinu . Морган Райс

čo žiadam. Viem, že som mladý, ale to sa časom zmení. Dokážem sa o seba postarať. "

      Jeho otec pokrútil hlavou.

      "Ty nie si vojak, chlapče. Ty nie si ako tvoji bratia. Si pastier. Tvoj život je tu. So mnou. Budeš si robiť svoje povinnosti a budeš ich robiť dobre. Človek by nemal snívať príliš vysoko. Zmier sa so svojím ​​životom a naučiť sa ho milovať."

      Thor cítil ako sa mu srdce pomaly láme na malé kúsky a jeho životné plány sa rozpadávajú priamo pred jeho očami.

      Nie, pomyslel si. To nemôže byť koniec.

      "Ale otče - "

      "Ticho! " prerezal otcov výkrik ranný vzduch. "Stačilo s tebou. Už sú tu. Prac sa z cesty, a správaj sa slušne, keď tu budú."

      Jeho otec predstúpil dopredu a jednou rukou odstrčil Thora bokom, ako by to bola len nejaká vec, ktorú by radšej nevidel. Jeho svalnatá ruka bodla Thora do hrude.

      Ulicou sa ozvalo veľké dunenie. Mešťania vybehli zo svojich domovov a lemovali ulice. Rastúci oblak prachu ohlasoval karavánu, ktorá sa v zapatí objavila v uliciach. Tucet vozov ťahanými koňmi vydávalo zvuk ako veľké hromobitie.

      Vbehli do mesta náhle ako skutočná armáda a zastavili neďaleko Thorovho domu. Ich kone poskakovali na mieste, fŕkali. Trvalo dlho, než sa oblak prachu aspoň trochu usadil, zatiaľčo Thor sa snažil cez neho zahliadnúť aspoň niečo z ich výzbroje a brnenia. Ešte nikdy nevidel Strieborných takto zblízka, a srdce mu búšilo.

      Vojak idúci na čele kolóny zosadol zo svojho žrebca. Bol tu, naozajstný, skutočný člen Strieborných, odetý v lesklom retiazkovom brnení, dlhý meč na opasku. Vyzeral na tridsiatnika, skutočný muž, strnisko na brade, jazvy na tvári a nos krivý z bitky. Bol to najpôsobivejší muž akého Thor kedy videl, dvakrát taký široký ako ostatní, s výrazom, že to tu má na starosti.

      Vojak zoskočil na prašnú cestu, a cinkajúc ostrohami sa blížil pred zoradených chlapcov.

      Cez celú osadu tucty chlapcov stálo v očakávaní a v tichej nádeji. Pripojíť sa k Strieborným znamenalo život plný cti, bitiek, známosti a slávy - spolu s pozemkom, titulom a bohatstvom. Znamenalo to najlepšiu nevestu, najvyberanejšie pozemky, život slávy. Znamenalo to česť pre rodinu, a vstup do Légie bol k tomu tým prvým krokom.

      Thor si prezeral veľké pozlatené kočiare a vedel, že len takéto monštrá mohli uniesť toľko regrútov. Bol to veľké kráľovstvo, a je treba navštíviť veľa miest. Prehltol, pretože si uvedomil, že jeho šance sú ešte menšie než si myslel. Bude musieť poraziť všetkých týchto chlapcov – mnohí z nich boli rodení bojovníci – rovnako ako troch svojich vlastných bratov. Mal potápajúci sa pocit.

      Thor sotva dýchal kým vojak prechádzal v tichu pomedzi rady nádejajúcich sa mladíkov. Začal na protiľahlej strane ulice, potom pomaly krúžil. Thor samozrejme poznal všetkých chlapcov. Vedel tiež, že niektorí z nich ani nechceli byť vybraní, to len ich rodiny ich chceli vyslať do sveta. Báli sa; z takých nebudú dobrí vojaci.

      Thora spaľovalo poníženie. Cítil, že si zaslúži byť vybraný, rovnako ako ktorýkoľvek z nich. Len preto, že jeho bratia boli starší a väčší a silnejší ešte neznamenalo, že by nemal mať právo tam stáť a byť vybraný. Horel nenávisťou k svojmu otcovi, a keď sa vojak priblížil, mal pocit že snáď vyskočí z kože.

      Vojak zastavil prvýkrát pred jeho bratmi. Prezrel si ich od hlavy až po päty, a zdalo sa, že na neho urobili dojem. Natiahol sa, schmatol jeden z ich mečov a tasil, akoby chcel vyskúšať ako kvalitne je kovaný.

      Zasmial sa.

      "Ty si tento meč ešte nikdy skutočne nepoužil, že nie?" Spýtal sa Drakeho.

      Thor prvykrát vo svojom živote videl ako Drake znervóznel. Drake tažko prehltol.

      "Nie, môj pane. Ale použil som ho mnohokrát pri tréningu, a dúfam, že to - "

      "Pri tréningu! "

      Vojak prepukol v hurónsky smiech a obrátil sa k ostatným vojakom, ktorí sa pripojili, vysmievajúc sa Drakemu rovno do tváre.

      Drake sčervenel. Bolo to prvýkrát, kedy Thor videl Drakeho poníženého - obvykle, to bol Drake, kto ponižoval ostatných.

      "Tak potom bezpochyby môžme povedať našim nepriateľom, aby sa ťa báli – teba, kto používa svoj ​​meč pri tréningu!"

      Vojaci sa rozosmiali znova.

      Veliteľ sa potom otočil k ďalším Thorovým bratom.

      "Tri kúsky z jedného stáda," povedal a hladil si strnisko na brade. "To sa môže hodiť. Všetci ste dobre urastení. Aj keď neskúsení. Budete potrebovať veľa cvičiť, aby z vás nakoniec niečo bolo. "

      Odmlčal sa.

      "Myslím, že pre vás nájdeme miesto."

      Kývol smerom k zadnému vozu.

      "Nastúpte, ale rýchlo. Kým si to nerozmyslím."

      Thorovi traja bratia sa rozbehli k vozu, žiarili. Thor si všimol že aj jeho otec žiari.

      Ale on sám bol skľúčený, keď ich sledoval, ako odchádzajú.

      Vojak sa otočil a prechádzal k ďalšiemu domu. Thor to už dlhšie nevydržal.

      "Sir!" Thor vykríkol.

      Jeho otec sa otočil a zazrel na neho, ale Thorovi to už bolo jedno.

      Vojak zastavil, chrbtom k nemu, a pomaly sa otočil.

      Thor urobil dva kroky dopredu, so srdcom bijúcim až v krku vypol svoju hruď tak ako len mohol.

      "Vy ste ma neposúdili, pane," povedal.

      Vojak si prekvapene premeral Thora od hora až dole, ako keby to bol vtip.

      "Naozaj? "spýtal sa a prepukol do smiechu.

      Aj jeho muži sa začali smiať. Ale Thorovi to bolo jedno. Toto bola jeho chvíľa. Bolo to teraz, alebo nikdy.

      "Chcem vstúpiť do Légie!" Povedal Thor.

      Vojak pristúpil k Thorovi.

      "Myslíš, teraz?"

      Zatváril sa pobavene.

      "A už si vôbec mal štrnásť?"

      "Áno, pane. Pred dvoma týždňami."

      "Pred dvoma týždňami!"

      Veliteľ zajačal od smiechu, rovnako ako jeho muži.

      "V tomto prípade sa iste budú naši nepriatelia chvieť pri pohľade na teba."

      Thor cítil ako ho spaľuje poníženie. Musel niečo urobiť. Nemohol to nechať skončiť takto. Vojak sa otočil k odchodu, ale tomu musel Thor zabrániť za každú cenu.

      Thor vystúpil krok dopredu a zakričal "Pane! Robíte chybu!"

      Dav zdesene zalapal po dychu, keď sa vojak zastavil a znovu sa pomaličky otočil.

      Teraz sa už ale mračil.

      "Hlupák, " povedal jeho otec a schmatol Thora za rameno, "choď späť dovnútra!"

      "Nikam nejdem!" Thor zreval a striasol otcovo zovretie.

      Vojak pristúpil k Thorovi a jeho otec ustúpil.

      "Vieš aký je trest za urážku Strieborného? " vyštekol vojak.

      Thorovo srdce búšilo ako o závod, ale on vedel, že teraz nemôže cúvnuť.

      "Prosím, odpusť mu, pane," povedal jeho otec. "Je to ešte dieťa a -"

      "Nebudem